TRENČÍN. Výsledkom je unikátna kniha Tisícdvesto slovenských prísloví a porekadiel. Obsah predstavuje najčistejšiu formu ľudových múdrostí odpozorovaných z každodenného života po desiatky generácií. Všetky z nich platia dodnes. Vrelo odporúčam listovanie v tejto zbierke. Majú ju v knižnici.
Hneď mi napadlo ako sa dajú príslovia a porekadlá použiť v popise súčasného stavu našej spoločnosti. Minister Janušek vypísal nástenkový tender, ktorý je už svetoznámejší ako Pytagorova veta, Ludolfovo číslo a trojčlenka dokopy. Potom ho pod tlakom zrušil a na jeho miesto prišiel viťúz, ktorý faktúry podpisoval. Lenže milióny spriazneným firmám už boli vyplatené a nikdy sa už nevrátia. Zatiahne to štátny rozpočet, teda my všetci. Na takúto situáciu máme slovné spojenie Neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Záturecký má aj značne írečitejšiu slovenskú verziu. „Neskoro je riť biť, keď sa už posrala." (Citácia je doslovná).
Na slovenské pomery sa hodia aj príslovia iných národov. Mne osobne sa veľmi páči francúzske príslovie: „Zaveď somára do Paríža a kôň sa z neho aj tak nestane." My by sme ho mohli parafrázovať na slovenské pomery. Napríklad. Zaveď osla do Bratislavy a stane sa z neho politik. Zaturecký ešte dodáva: Keď nemám koňa aj somár mi je dobrý. Jedno z najpoužívanejších prísloví je: Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. A veru pred voľbami aj spievali. Čosi o diaľnici do Košíc do roku 2010 (to mohol sľúbiť len úplný ...), potom o vykorenení korupcie a klientelizmu, znížení počtu úradníkov, jeden viťúz dokonca prehlásil, že doviezol z Ruska stotisíc pracovných miest. Možno mal na mysli pracovné miesta na nútených prácach v ruských gulagoch.
Teraz naozaj neviem... Keď bol vtáčik - volič lapený, nič už nebránilo, aby išlo všetko v starých koľajách. Ba ešte horšie, veď cencúle v kasárňach zatiaľ nechcel obíjať nikto. Aj mátožné blúznenie o širokorozchodnej z Ruska do Viedne malo svetovú kabaretnú premiéru len toť nedávno. Za všetko samozrejme môžu zlí, nevzdelaní novinári. Jednoducho, kto chce psa biť, palicu si nájde. Po návšteve Bieloruska a Líbie treba zdôrazniť, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
Náš najmúdrejší trvale útočí na médiá. Nuž a média na ňom, vďaka zrkadlovému princípu, nenechávajú ani nitku suchú. Akoby nepoznal príslovie: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, prípadne trafená hus zagága. Zástupcovia ľudu sa pred voľbami tvárili, akí sú prosociálni a pronárodní. Dnes je všetko inak. Sú arogantní, povýšeneckí a hluchí k problémom občanov. Jednoducho povedané: Zabudol vôl, že teľaťom bol. Záturecký írečito pritvrdzuje. Dostalo sa hovno na policu v špajzi a myslí si, že je lekvár.
Možno by sa v knihe spoznali aj všetci tí odvolaní ministri, štátni tajomníci a iné „nevyhnutné" excelencie. Tým by som odporúčal dve príslovia. Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť. A ešte: Kto so psami líha s blchami sa budí. Ale kto by pri všetkých tých grandióznych rozkrádačkách odolal pokušeniu? Veď lepší malý kšeft ako veľká lopata. Čítajúc posledné výtlačky novín a časopisov konštatujem, že Záturecký sa v jednom prísloví predsa len pomýlil. Správne malo znieť: Čo nemôže Pán Boh, môže sprostý Jano.
