Detská literatúra ju neomrzela ani v dospelosti. Verí, že každý číta rád, no mnohí len nenašli tú správnu knihu. Venuje sa prekladom z dánčiny a nórčiny. Na svojom konte má aj preklady načítanejšieho nórskeho krimi spisovateľa Jo Nesba, s ktorým sa stretla aj osobne. O tom, či je prekladateľstvo kreatívna činnosť, sme sa rozprávali s rodáčkou z Bánoviec nad Bebravou, Evou Lavríkovou.
Prečo práve nórčina?
Rada hovorím, že som k nórčine prišla ako slepé kura k zrnu. Chcela som študovať nejaký netradičný jazyk, niečo zaujímavé, čo mi bude nové nielen gramatikou, ale že mi aj otvorí nové obzory.
Pozerala som sa po takých menších jazykoch, ktoré by ma zaujímali aj kultúrou a celospoločenským kontextom. Z tých možností, aké boli, keď som sa chystala na vyšku, mi je najbližší ten sever a Škandinávia. Preto som si nakoniec vybrala nórčinu.
Vrátili ste sa neskôr nejakým spôsobom aj k tým ostatným jazykom?
Práveže som sa k ním dostala skôr predtým, pre Japonsko som mala veľkú slabosť na strednej škole. Vtedy som sa zaujímala o tú kultúru, čítala som veľa japonskej literatúry, v rámci toho čo bolo u nás dostupné. Neskôr to, ale zostalo v takej rovine všeobecného záujmu, najmä literárneho.
Spomínate sa konkrétny moment, ktorý vás presvedčil o tom, že nórčina bude tá správna cesta?
Bola to skôr taká mozaika, takých jednotlivostí, ktoré som si postupne začínala uvedomovať, že som k tomu vždy inklinovala. V detstve medzi moje najobľúbenejšie knihy patrili severské veci, či už ide o klasiku, Astrid Lindgrenová alebo Mumínci od Tove Janssonovej. Vikingovia boli pre mňa neuveriteľne fascinujúca kultúra a obdobie.
Veľmi som si fičala na encyklopédiách a príbehoch o Vikingoch. Neskôr som čítala knihu Sofiin svet od Josteina Gaardera, to je román o dejinách filozofie a tá kniha mi úplne učarovala a bol to tiež jeden z tých impulzov, kedy som si uvedomila, že ten svet o ktorom píše Jostein Gaarder, nielen ten filozofický ale aj ten kultúrny z ktorého vychádza, je mi veľmi blízky.
Ja som sa rozhodla ísť študovať nórčinu a filozofiu. Tak zjednodušene vravím že Jostein Gaarder a jeho svet ma priviedol k štúdiu severských jazykov a filozofie.
Venujete sa prekladateľstvu, máte za sebou preklady viacerých kníh. Spomínate si na svoj prvý preklad?
Spomínam si na prvú oficiálnu aj prvú neoficiálnu skúsenosť. Prvá neoficiálna skúsenosť bola, že som pomáhala tatinovi prekladať knižku o dinosauroch, niekedy na prelome strednej a vysokej školy. To bolo v tom čase, kedy som začínala uvažovať o tom, čomu by som sa mohla venovať.
Keďže som mala vždy blízko k jazykom a literatúre, tak tatino mi tak predostrel, či práve to prekladateľstvo by nebolo zaujímavou možnosťou. Tak som si to vyskúšala trochu a povedala som si, že ma to zaujíma.
Neskôr som sa vydala vlastnou cestou, to znamená, že sama som si začala zháňať tituly, ktoré by stáli za preloženie, primárne z nórčiny.
Začala som detskými knihami Jo Nesba, ktoré mi pripadali dostatočne zaujímavé aj pútavé aj vtipné aj bystré na to, aby mohli zaujať čitateľa a aj mňa ako prekladateľku. Toto vyšlo, týmto som začala a veľmi sa z toho teším, pretože mám radosť z kníh aj z prekladateľského povolania.
Mohli by ste čitateľom priblížiť, ako vyzerá proces prekladania knihy?
