BOŠÁCA. Množstvo spomienok a príbehov s fotografiami, ale aj zaujímavé historické chronologické údaje, štatistiky a presný menoslov spevákov a hudobníkov z bošáckeho regiónu ponúka aktuálna publikácia Bošáčanov Daniela Bradáča a Tatiany Helíkovej Dychová hudba v Bošáci.
Autorskej dvojici sa podaril skvelý tvorivý počin, ktorý poteší nielen priaznivcov dobrej dychovky. Dychová hudba Bošáčanka patrí desiatky rokov medzi hudobné legendy nielen v našom kraji.
V Bošáci je dychovka už 110 rokov
Daniel Bradáč a Tatiana Helíková začali s mapovaním bošáckej hudby v dávnej histórii. V Slovenských pohľadoch z roku 1890 sa im podarilo objaviť prvú a najstaršiu zmienku o ľudovej hudbe v Bošáci.
„Raz som mal slúžku z kopaníc, ktorá sa uprosila na svadbu svojej kamarátky. Keď sa na druhý deň vrátila, pýtali sme sa jej, ako sa vytancovala. Dobre, riekla,“ napísal Jozef Ľudovít Holuby pred 128 rokmi na margo ľudovej hudby v Bošáckej doline.
Získajte od nás štyri lístky na predstavenie Ťapákovci Čítajte Už o 18 rokov neskôr, pred 110 rokmi, začala hrať v Bošáci prím dobrá dychovka. A práve jej histórii venovali autori vyše sto strán svojej zaujímavej knihy.
„Z iniciatívy pani Kozáčkovej sme už v minulom roku robili výstavu o histórii hudobníkov a hudobných telies v Bošáci a v blízkom okolí. Okrem dychovky tam bol jazz, moderná hudba a iné žánre za posledných sto rokov. V tomto roku má však dychová hudba Bošáčanka okrúhle výročie vzniku, a tak nám napadlo pripraviť publikáciu o histórii dychovej hudby v Bošáci,“ uviedol jej spoluautor Daniel Bradáč.
Kniha popretkávaná úsmevnými zážitkami
Množstvo historických faktov, ale aj zaujímavostí zo života kapely poskytuje čitateľovi faktografická kniha s mnohými úsmev vyvolávajúcimi príbehmi.
Vystúpenie v priesvitnej podprsenke, ukradnutá nafta v autobuse, nečakaná návšteva v pitevni, prenasledovanie dogou, zabudnuté noty, nocovanie na spojených stoličkách či plynové lanko v autobuse nahradené zváračským drôtom.
To je iba malý výber z toho, čo členovia dychovej hudby Bošáčanka zažili za desiatky rokov účinkovania.
„Skvelé informácie pre vznik publikácie sme získali zo záverečnej práce konzervatoristu Karla Smitku, ale aj z obecnej kroniky a iných zdrojov. Najťažšie sa mapovalo medzivojnové obdobie, ale aj doba, pokiaľ nebol kapelníkom Bošáčanky Miroslav Žákovic. Práve on sa v roku 1978 chopil kapelníckeho žezla. Posledných štyridsať rokov existencie našej hudby je zachytených podrobne textovo i fotograficky,“ podotkol Bradáč.
Na Vlárskej dráhe prežil jednu z najväčších tragédií železníc Čítajte Hnací motor Bošáčanky Miroslav Žákovic je jej kapelníkom dodnes.
S identifikáciou im pomáhali najstarší občania
Prvý úradne schválený honorár Bošáčanky bol po prehrávkach v roku 1978 dvanásť korún, keď maximom pre umelca bola hodinová mzda 20 korún.
V publikácii sú však aj ďalšie horúce informácie. Možno neviete, že členovia Bošáčanky sa dokázali rozvadiť až tak, že kapela po ich nezhodách dvakrát v rokoch 1958 a 1965 dočasne zanikla. V roku 1958 skončili noty Štefana Mažára dokonca v miestnom potoku.
Množstvo spomienok však prináša predovšetkým pozitívne a úsmevné príhody, ktoré sú skvele ilustrované dobovými fotografiami zo života Bošáčanky. Raritou je záber z roku 1928 z nástupu obce Bošáca na sokolskom zjazde v Prahe, na ktorom sa zúčastnili aj členovia dychovky.
„Fotografií sme získali mnoho. Najviac informácií nám poskytli hudobníci v pokročilom veku a pozostalí po hudobníkoch. Po desiatkach rokov sme mali niekedy problém s identifikáciou jednotlivých ľudí zo záberov. S identifiká-ciou hudobníkov nám pomáhali najstarší obyvatelia obce,“ vysvetlil Daniel Bradáč.
Stovky koncertov a 2500 pohrebov
Viacnásobné účinkovanie v televízii, ale aj spanie v autobuse na nábreží Dunaja, „prepad“ herečky Magdy Pavelekovej v spodnej bielizni v šatni, ale aj „prechádzka“ v močovke a žalúdky pokazené na svadbe.
Spomienky hviezd dychovej hudby Bošáčanka dávali autori knihy dohromady niekoľko mesiacov.
Zabrať im dala aj faktografická časť. Veď v Bošáčanke sa vystriedalo počas jej existencie takmer 200 hudobníkov, ktorí nahrali niekoľko albumov a za posledných 40 rokov odohrali 460 tanečných zábav, 570 koncertov, 150 svadieb, 140 osláv a vyše 2500 pohrebov.
„Jadro Bošáčanky dnes tvoria predovšetkým muži po päťdesiatke. Dychovka mala v obci vždy veľkú popularitu, množstvo významných ocenení však hudba získala predovšetkým mimo Bošáce. Dychovka jednoducho k Bošáci patrí,“ usmial sa spoluautor knihy, ktorý vyzdvihol aj profesionálnu prácu grafika knihy Jana Karlíka.
Výstižný textový materiál v pútavej kombinácii s fotomateriálom určite obohatí knižnicu nielen poslucháčov dychovej hudby.
Z pitevne utekali rýchlo preč
Dychovka z Bošáce odohrala stovky koncertov doma i v zahraničí. Obľúbili si ju aj v Rakúsku. Po viedenskom vystúpení ale skončila medzi stolmi priamo v pitevni.
Po úspešnom koncerte boli najprv na večeri a pri vínku v jednej z viedenských reštaurácií. V podniku vznikla napätá atmosféra, a tak sa jeden z návštevníkov ponúkol, že ich zavolá k sebe do práce.
Hrad Lednica prilákal počas turistickej sezóny tisíce ľudí Čítajte Ako to dopadlo, zaspomínal si v knižke známy člen Bošáčanky Vladimír Breznický.
„Pán zahlásil, že si u neho v robote posedíme a zaspievame. Zistili sme, že robí údržbára v nemocnici, kde nám vybavil vstup. Vozili sme sa výťahom hore dole a všetko si prezerali. Boli to pre nás novoty a páčilo sa nám to,“ prezradil Breznický.
Pozvanie však malo hororový nádych. Zrazu sa kapela ocitla v pitevni, hostiteľ vytiahol fľašku a hudobníkov poponúkal.
„Povedal nám, že aké baby sa nám páčia, s takými nás zoznámi. Ak chceme, že nám vytiahne brunetu alebo blondínu, podľa nášho vkusu. My sme sa zhrozili a rýchlo sme chceli preč. Z nemocnice sme odišli v šoku,“ uviedol v knihe Dychová hudba v Bošáci Vladimír Breznický.
