BZINCE POD JAVORINOU/HRUŠOVÉ. Pre niekoho „iba“ stovky rokov rozpadnuté staré múry, pre iného závan dávnej histórie, pri ktorej vám po tele naskakujú zimomriavky.
Práve na miestach posledných zvyškov stredovekého kostolíka v Hrušovom (dnes časť obce Bzince pod Javorinou) by mali odpočívať pozostatky predkov kráľa Madagaskaru, dobrodruha a cestovateľa Mórica Beňovského.
Zrúcaniny kostolíka zo stredoveku domáci „znovuobjavili“ pri čistení cintorína. Náletové dreviny a hustý porast otvárajúceho sa lesíka dodnes ukrývali miesto spojené s našou históriou, ktorú stavitelia kostolíka písali na tomto mieste pred sedemsto rokmi.
Znovuobjavili rozpadnutý stredoveký kostolík
Zničený a rozpadnutý stredoveký objekt vydal posledné svedectvo doby.
Hoci v roku 1997 preskúmal ruiny kostolíka archeológ Hošša, odvtedy kostolík dvadsať rokov zarastal pralesom náletových drevín.
Žiaľ, vedúci výskumu už zomrel a obec archeologickú správu nemá. Pracovať preto môžu len s čiastkovými informáciami.
V Bzinciach pod Javorinou našli obsidián. Bol na ňom vyrytý pentagram Čítajte „Základy starého kostolíka sme našli pri čistení hrušovského cintorína. Kostolík má veľmi vzácny pôdorys. Ide o johanitský kostol, ktorý sa nachádzal na prastarej ceste.
Cesta prechádzala údolím riečky Klanečnica a viedla na Starú Turú,“ uviedla starostka obce Alena Šoltýsová.
Podľa jej slov kostolík existoval ešte v 19. storočí a bol funkčný. V tomto období bol už pravdepodobne používaný ako hrobka šľachticov, ktorí mali v miestnej časti Hrušové kaštieľ.
„Predpokladá sa, že kostolík bol postavený okolo roku 1330. V 19. storočí následne došlo k rozobratiu tohto kostola. Murivo bolo v roku 1879 použité na postavenie školy v Bzinciach pod Javorinou, ktorá dnes už nestojí. Zvony sú v hrušovskej zvonici,“ informovala starostka.
Krypta šľachtickej rodiny Beňovských
Jedna z rodín, ktorá hrušovský kaštieľ obývala, bola rodina Beňovských. Hrušové bolo vtedy samostatnou osadou.
„Dá sa predpokladať, že členovia tejto vzácnej rodiny boli práve preto pochovaní v hrobke tohto kostolíka. Venovali sa spravovaniu majetku, ktorý tu mali i poľnohospodárskym činnostiam. Bol tu nádherný majer, polia i lesy,“ pokračovala Šoltýsová.
Majer v hrušovských horách patril babke Mórica Beňovského. Samotný Móric Beňovský chodieval do miestneho hostinca U barana.
Ľudmila Podjavorinská svojou tvorbou formovala osobnosť detí Čítajte „Ako dlho sa tu Móric Beňovský zdržiaval, z dobových prameňov určiť nevieme. O rodine a živote Beňovských sú ale stopy zaznačené v kronike obce Bzince pod Javorinou,“ podotkla starostka.
Bzince pod Javorinou chcú historickú zaujímavosť v časti Hrušové sprístupniť obyvateľom i návštevníkom obce. Či dôjde k znovuobnoveniu archeologického výskumu, záleží od krajského pamiatkového ústavu.
„Snažíme sa dať dokopy maximum informácií, aby sme mohli vydať informačnú brožúrku o tejto vzácnej pamiatke,“ pokračovala.
Obec chce objekt zakonzervovať, aby neprichádzalo k jeho ďalšej deštrukcii. Obzvlášť preto, že aj podľa informácií Jozefa Beneša uvedených v publikácii Pamätnosti Bzinské bola v priestoroch pod kostolíkom krypta šľachtickej rodiny Beňovských.
Johanitský hospic a hrobka šľachticov
Kostol slúžil aj ako obslužné miesto pre pútnikov, ktorí prechádzali prastarou cestou.
„Johaniti poskytovali služby pre pocestných na prastarej ceste. Najskôr tu bol johanitský hospic a neskôr hrobka pre šľachticov,“ povedala ďalej Šoltýsová. Dokazujú to aj ústne tradície o križovníkoch v tejto lokalite spomínané i publikované obyvateľmi v 18. a 19. storočí. Pôdorys kostola je neobvyklý, tvorí ho pravouhlá loď so svätyňou.
„Takéto svätyne majú len kostoly, kde sa tiež predpokladajú križovníci johaniti. Kompletne zachovaný je takýto kostol v Bohúňove v údolí rieky Slaná, v Sokolciach na Žitnom ostrove a v Košických Šebastovciach. Šikmo položené svätyne v tvare Y mal aj kostol johanitov v Piešťanoch a kostol v Zborove,“ informoval historik Peter Kresánek.
Základy kostola sú kamenné, ale materiál stien, ktorý v roku 1879 použili na stavbu školy, bol nepochybne tehla. Stredoveké stavby johanitov sú typické použitím tehly. Kameň by na výstavbu školy na takú vzdialenosť nevozili a bol by ako materiál na budovu školy nevhodný,“ vysvetlil Kresánek.
Kostolík schátral do úplných ruín
Podľa Kresánka je v tejto súvislosti pravdepodobné, že aj známa kamenná náhrobná platňa, ktorá je v múzeu v Trnave, a ktorá zrejme pochádza zo Bziniec, sa ku kostolu v Bzinciach dostala v roku 1879 práve z rozoberaného kostola v Hrušovom.
Hrušovský kostolík bol v dejinách takmer vždy v pozadí a zmienky o jeho existencii chýbajú napriek tomu, že stovky rokov stál a bol využívaný.
„Hrušovský kostolík nie je uvedený ani na listine z roku 1436. Tu sú pritom uvedené všetky kostoly a kaplnky na území čachtického panstva, ale nijaký kostol a ani kaplnka v Hrušovom sa tu nespomína,“ uviedol Igor Kišš, spoluautor publikácie Bzince pod Javorinou 1337 – 1997.
Až v roku 1692 existuje zmienka o evanjelickom farárovi Petákovi, ktorý v hrušovskom kostole pravdepodobne pokrstil dieťa. Preto je veľmi vzácna aj zmienka o kostole z roku 1705, ktorý vtedy využívali evanjelici.
V roku 1733 bol evanjelikom odňatý a neskôr ho používali katolíci. Omše sa tu v tomto období konali každú tretiu nedeľu.
Tie sa prestali v jednoducho vystrojenom objekte konať v roku 1790. Kostolík postupne schátral napokon až do úplných ruín.
