TRENČÍN - V nedeľu 27. marca v noci prejdeme opäť na stredoeurópsky letný čas (SELČ). Znamená to, že si v nedeľu v noci posunieme ručičky hodiniek o hodinu dopredu, a teda z 2:00 na 3:00. Čas sa následne opäť zmení zo stredoeurópskeho letného času na stredoeurópsky (SEČ) 30. októbra, keď si hodinky posunieme o hodinu späť z 3:00 na 2:00.
Podľa Evy Feketeovej z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice môže byť posun času spojený s pocitom únavy a zhoršenou koncentráciu. Problematický je podľa nej najmä pre starších ľudí so zhoršeným spánkom ako aj pre malých školákov so začiatkom výučby od skorého rána.
Sme za zjednotenie času, odkazujú Trenčania Čítajte Jarný čas vplýva na "sovy"
"Jestvujú dva typy ľudí – takzvané sovy, ktoré si radi pospia a majú ťažkosti s ranným vstávaním, a na druhej strane škovránkovia, pre ktorých je typické, naopak, včasné prebúdzanie a neponocovanie. Tento jarný časový posun vplýva viac na 'sovy', pretože je náhle treba vstávať včaššie ako v predošlých mesiacoch," vysvetlila.
Neurologička ďalej uviedla, že dobrý spánok má vplyv na ľudskú psychiku a zdravie, pretože zabezpečuje regeneráciu organizmu. Jeho nedostatok sa tak odráža na duševnom aj telesnom stave človeka a spôsobuje psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj a zmeny nálady.
"Okrem toho sa podpisuje pod rad závažných zdravotných komplikácií, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Dlhodobé ponocovanie sa teda nevypláca a neliečené poruchy spánku, ku ktorým patrí okrem iného aj nespavosť, znižujú kvalitu nášho života," doplnila Feketeová.
Spánok nie je strata času
K dobrému spánku prispieva množstvo faktorov. Je to napríklad pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl, málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty, vôňa levandule či teplý kúpeľ.
"Pokiaľ však človek trpí dlhodobo nespavosťou či inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc," upozornila neurologička Eva Feketeová. Aby sa človek zregeneroval, mal by spať šesť až osem hodín. Ako dodala, spánok nie je strata času, ale blahodarný odpočinok pre naše telo i dušu.
Pred sto rokmi
Na území Slovenska stredoeurópsky letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát SELČ končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty SELČ nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín.
So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011. Hlavným cieľom zavedenia stredoeurópskeho letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.
