Futbalovým prostredím v Trenčíne rezonuje otázka vášho odchodu z AS. Čo sa vlastne stalo?
- S vedením klubu sme sa nedohodli na nových podmienkach zmluvy. Je mi to ľúto, veď po šestnástich rokoch odchádzam z Trenčína. Mám však dvadsaťsedem rokov a chcel by som vyskúšať niečo nové, hoci za určitých podmienok by som si tu vedel predstaviť stráviť celú kariéru. Podali sme si ruky a zablahoželali všetko dobré do budúcnosti. Dnes cítim, že potrebujem nový impulz. V Trenčíne som dosiahol všetko, čo sa dalo na Slovensku získať. Potrebujem sa posunúť ďalej. Ani tlak na moju pozíciu na ihrisku nebol taký, aký by sa možno žiadal.
Za určitých okolností by ste zostali naďalej. Kde sa rozchádzali vaše predstavy?
- Na finančných podmienkach to celé spadlo. Už dva roky dozadu sme sa s klubom nevedeli dohodnúť. Vtedy som chvíľku sedel iba na tribúne a ani som s mužstvom netrénoval. Napokon sme sa dokázali zladiť. Tento raz sme už spoločnú reč nedokázali nájsť. Život ide ďalej. Taký je futbal, asi to tak má byť...
Zmluvu v Trenčíne máte do konca roka. Čo s vami bude ďalej?
- Mám zákaz hrať aj trénovať s prvým tímom. Dovolili mi chodiť na tréningy do Nemšovej. Sú podobné ako v Trenčíne. Určite mi to však nebude stačiť. Udržiavať sa budem aj individuálnymi tréningami.
Nemáte obavy, že vám bude chýbať zápasová prax?
- V minulosti som už dva razy dlhšie laboroval so zranením. Dokonca som tri či štyri mesiace nehral. Následne som naskočil do rozbehnutého kolotoča zápasov a ukázal, že mi nerobí problém vrátiť sa na ihrisko kedykoľvek. Verím, že sa dokážem rýchlo vrátiť do zápasovej formy.
V Trenčíne ste strávili celú doterajšiu kariéru. Cítite nostalgiu?
- Najviac ma mrzí, že Trenčín za mňa nedostal žiadne peniaze. Počas uplynulých troch rokov prišli tri ponuky, ale nikdy sa žiadna nedotiahla do úspešného konca. Vždy sa stalo niečo, prečo to nevyšlo. Vždy som bol maximálne profesionálny, nemal som žiadne problémy. Za deväť rokov pri prvom tíme som nedostal pokutu ani neurobil niečo zlé. Nie je jednoduché zanechať všetko iba tak. Sadli sme si s generálnym manažérom, podali si ruky. Odchádzam v dobrom. Dvere mi zostali otvorené. Uvidíme čo bude ďalej. Iba čas ukáže, či som sa rozhodol správne. Takto som to cítil. Je na čase ísť preč.
Kontaktovali vás už nové kluby?
- Mám viacero ponúk zo Slovenska, Poľska, Česka aj Maďarska. Uvidíme, čo prinesie najbližšie obdobie. Stále mám čas. Nič sa nestane, keby novú zmluvu podpíšem aj koncom roka. Mám veľa telefonátov, ale všetko má svoj čas. Nechcem urobiť unáhlený krok.
V septembri ste sa ocitli v nominácii reprezentačného trénera Kozáka. Pozerajú sa na vás kluby inak?
- Každý to vnímal, hoci som sa ocitol iba v širšej nominácii. Pre mňa je to veľký plus. Zároveň aj záväzok. Rád by som sa videl v najcennejšom drese.
Ponuka krajín je široká. Kde by ste najradšej skončili?
- Poľsko je lákavé, ale vždy záleží od klubu. Nechcem ísť niekam, kde budeme poslední. Verím manažérom, že prichystajú adekvátne podmienky.
Premýšľali ste aj nad variantom, aby vás Trenčín uvoľnil a mohli ste sa už pripravovať s novým klubom?
- Padli aj také návrhy, hoci priamo z Trenčína som s nikým v podobnom duchu nekomunikoval. Iné kluby chceli, aby som teraz rozviazal zmluvu a do decembra by som za nich hral ako amatér. AS by na mne ušetril peniaze. Nechcel som ale nič riešiť narýchlo, aby som neurobil rozhodnutie, ktoré budem neskôr ľutovať. Mám dosť času, aby som sa rozhodol správne. Chcem sa posunúť niekde, kde to bude mať zmysel. Možno aj klub, odkiaľ by som sa mohol odraziť do ešte kvalitnejších súťaží.
V kabíne patríte medzi lídrov. Ako na odchod reagovali ostatní?
- Všetci mi držia palce. Najmä Ibrahim Rabiu a Kingsley Madu zostali prekvapení. Musel som im vysvetliť, ako to v klube funguje, že už za Trenčín nemôžem hrať. Boli z toho nešťastní. Všetci sme veľkí kamaráti.
