TRENČIANSKE TEPLICE. Pred tridsiatimi rokmi pristála na planéte Lurida trojica školákov. Paťo, Jano a Boris z Atómovej Lehoty objavili v Dračích skalách dávno pochovanú vesmírnu raketu, ktorá ich preniesla mimo našu galaxiu. Vo filme so silným ekologickým posolstvom sa školáci stretli s mimozemskou civilizáciou, ktorú likviduje ekologická katastrofa.
Pre režiséra Petra Hledíka z Trenčianskych Teplíc sa stali filmovým námetom knihy Jozefa Žarnaya Prekliata planéta a Tajomstvo Dračej steny.
Socializmus zakrýval ekologické problémy
Na Slovensku je dodnes filmová sci-fi tvorba takmer neznámym pojmom. Nízke rozpočty nedokážu konkurovať hollywoodským trhákom, a tak je film Tretí šarkan dodnes osamotenou legendou.
Zakladateľ Art Filmu Peter Hledík sa stal v socialistickom Československu priekopníkom, ktorý natočil kvalitný film aj vďaka chýbajúcim financiám a technológiám.
„Ako dieťa som vášnivo čítal všetky verneovky, dobrodružnú literatúru, neskôr aj prvé sci-fi, ktoré sa u nás objavili. V roku 1972 ma uchvátil film Solaris od Andreja Tarkovského," prezradil Hledík. Ekologický námet filmu bol pre neho silným impulzom, ekologické problémy v časoch socializmu boli ukryté rúškom tajomstva.
„Do pôvodného scenára som domyslel planétu, ktorá zahynula na ekologickú katastrofu. V čase socializmu to bola téma na hrane toho, čo sa smelo povedať a to bola pre mňa výzva -otvoriť niektoré tabuizované otázky," vysvetlil Hledík.
Na Kolibe mal pre film skončiť
Natáčanie Tretieho šarkana so silným kritickým podtextom sa u vrchnosti nestretlo s pochopením. „Film bol vedením prijatý veľmi chladne. Povedali mi, že som na Kolibe skončil," potvrdil Hledík.
Jeho, dnes už kultový sci-fi film Tretí šarkan, začal následne zbierať ceny na zahraničných filmových festivaloch. Cenu detského publika získal v argentínskom Buenos Aires, uspel aj na austrálskom filmovom festivale v Adelaide a dostal aj Cenu Českej mierovej rady.
„Tretí šarkan sa začal predávať aj do sveta. Nečakane prišlo pozvanie aj na filmový festival do Berlína. A keď sa niečo predávalo, štát mal z toho valuty, a tak ma nechali nakrúcať ďalej," skonštatoval režisér filmu. Nemecká produkčná spoločnosť mu dokonca ponúkla natočenie pokračovania. To napokon stroskotalo na obavách z opätovného otvárania pre režim chúlostivej témy.
Odvážne hororové zábery
Desivé exteriéry, holé hlavy, spustošená krajina, smrtiaci dážď, kozmická raketa a mrazivá hudba Petra Hapku ovplyvnila mnohých fanúšikov filmu. Na socialistickú dobu odvážne zábery s hororovým nádychom natáčal Hledík nielen na území Slovenska.
„Natáčali sme aj v maďarských bauxitových baniach. Využili sme aj odkalištia, lesy zničené kyslým dažďom i skládky chemických tovární. Devastovanej krajiny bolo vtedy dosť," pokračoval autor. Manínska i Kostolecká tiesňava ponúkli kameramanovi Vincentovi Rosincovi skvelé zábery v skalách, v ktorých chlapci objavili vesmírnu loď.
Získať povolenie natáčať počas bývalého režimu v zdevastovaných územiach na Slovensku i v Maďarsku nebolo vôbec jednoduché. Filmári však presvedčili riaditeľov podnikov, že film je predstavou budúcnosti kapitalizmom zničeného sveta.
Traja detskí herci excelovali
Herecké úlohy trojice malých kozmonautov excelentne zvládli Patrik Šíma, Ján Krížik a Boris Trsťan.
„Herecké skúšky sme robili na školách, vyberali sme na konkurzoch. Každý z trojice detských hercov bol naozaj výborný. Pri detských hercoch sa nedá hovoriť o dobrom alebo zlom hereckom výkone, ale iba o dobre alebo zle vybranom detskom hercovi. On musí zostať sám sebou a nesmie hrať," pokračoval Hledík.
Napriek tomu, že sa detskí herci vo filme osvedčili, Patrik Šíma a Boris Trsťan sa na filmovom plátne už nikdy neobjavili. Ján Krížik si o sedem rokov neskôr zahral v televíznom filme Adam a Anna.
Ani po tridsiatich rokoch od vzniku filmu by na ňom jeho tvorca po výtvarnej stránke nič nemenil. „Vedeli sme, že počítačovými trikmi by sme sa proti dokonalým americkým štúdiám nepresadili. Tak sme sa rozhodli posilniť výtvarnú stránku. Na nej som spolupracoval okrem architekta Krajčoviča aj so známymi výtvarníkmi a sklármi," prezradil Hledík.
Žarnay hľadal postavy medzi svojimi žiakmi
Hledíkov osemročný syn Filip Tretieho šarkana dodnes nevidel. Možno sa už onedlho začíta do kultových kníh Jozefa Žarnaya.
„Slovenský sci-fi film sa nemôže porovnávať s americkými, kde sú mnohomiliónové investície. Bol som spokojný s tým, ako film tvorcovia natočili. Mnohé chemičky nechceli štáb pustiť do závodov, aby nikto nespoznal zničené územia, kde sa nachádzajú," povedal autor kníh Jozef Žarnay.
Povolaním učiteľ Žarnay počas školského výletu objavil v skalách otvor, ktorý v jeho fantázii doplnil o vesmírny koráb. Žarnay typológiu postáv oboch kníh našiel medzi žiakmi, ktorých učil.
„Niektorí aj vedeli, že tá postava je napísaná podľa nich. Ja som pri detských postavách nemusel ani veľmi vymýšľať. Medzi žiakmi v Kľuknave sa našli dobré „čísla". Mená i povahy som však trošku pozmenil a skombinoval," dodal Jozef Žarnay.
PETER HLEDÍK. FOTO: MARTIN ŠIMOVEC
