TRENČÍN. Branislav Jobus – líder a spevák kapely Karpatské chrbáty sa vrátil k vzniku videoklipu natočeného vo fakultnej nemocnici.
Kde by Karpatské chrbáty natočili videoklip Žlčníkový záchvat, keby ste s primárom Petrom Kaščákom neboli kamaráti?
- My sme pôvodne uvažovali nad iným miestom natáčania videoklipu. Chceli sme natáčať v garážach u kamaráta, ktorý opravuje autá. Ja som zavolal Petra Kaščáka ako kamaráta, aby si zahral s nami v tom klipe. Bol vtedy u mňa a napadla ho myšlienka, že zistí, aká je situácia.
Máte pocit, že ste nejakým spôsobom mohli narušiť chod v nemocnici?
- Našli sme si v čase, keď sme absolútne nikoho nevyrušovali, na pol hodiny miesto, kde sme sa mohli rozložiť. Ja som dokonca synchro podklad púšťal iba z mobilu. Nebol tam ani hukot, nezobrali sme ani bicie. Nahrávali sme to večer o pol ôsmej, Peter bol mimo pracovnej doby. Štyri operačné sály boli voľné, išli sme tam, kde nehrozilo absolútne nič. Aj keby začala tretia svetová vojna, sálu by sme do troch minút „vyklidili“ úplne na kompletku.
Musíte mať teraz zrejme zvláštny vnútorný pocit, keď videoklip pripravil Petra Kaščáka o funkciu primára oddelenia.
- S Petrom sme boli odvtedy štyrikrát. Klobúk dolu pred tým čestným mužom. Tam nebol ani náznak nenávisti alebo nejakej zloby. Jasné, že je Peter zlomený a bolí ho to. Ten trest je naozaj príliš vysoký. To sa dalo aj inak riešiť. Veď Peter je vynikajúci gynekológ. Tu nejde o srandu, že niekoho vymeníme.
Ako vidíte situáciu s odstupom času?
- Kde je hranica, že sa niekoho musíš pýtať? Nestačí na to primár oddelenia, aby si rozhodoval o svojom oddelení? Treba ísť za kým ešte? Alebo za ministrom treba ísť? Pri každej blbosti, čo sa deje v nemocnici, treba ísť za riaditeľom? To sa všetky tie seriály, ktoré natáčajú v nemocnici, pýtajú ministra, keď si tam chcú natočiť nejakú scénu? Tak dobre, prepáčte, na budúce sa budeme pýtať ministra. My s tým nemáme problém.
