Považie - fenomenálny priestor pre archeológiu

Podľa archeológa Milana Horňáka je Považie fenomenálnym priestorom pre slovenskú archeológiu. Za sebou má viac ako 150 výskumov, pričom koncentráciu pravekých hradísk a hrobov z doby rímskej v našom regióne označuje za unikátnu. V sérii článkov vám postupne prinesieme prehľad dôležitých archeologických lokalít a ich príbehov.

Aké najvýznamnejšie výskumy ste na Slovensku robili?

– Mám za sebou viac ako 150 výskumov. Medzi najvýznamnejšie patrí Čachtický hrad, kde sme začali s výskumom vôbec ako prví archeológovia, teší ma tiež, že som mal to šťastie robiť výskum pod hradnou skalou v Trenčíne pri obnove hotela Elizabeth. Z aujímavý bol nález veľmi bohatého pohrebiska zo staršej doby bronzovej v Melčiciach, ktoré má takmer štyritisíc rokov. Veľmi zaujímavé, mystické miesto z duchovného ale aj archeologického hľadiska je benediktínsky kláštor pri Skalke nad Váhom.

Ktorá je vaša obľúbená destinácia? Kam sa rád vraciate?

– Srdcová záležitosť je práve Skalka nad Váhom. Tu nájde človek pokoj, robí si takú romantickú archeológiu. Na druhé miesto by som dal Čachtický hrad. Tretie miesto sú praveké hradiská na Považí – práve tu sa ukazuje význam Považia pre historický vývoj Slovenska.

Ktoré sú to ?

– Napríklad Trenčianske Bohuslavice, je to môj najhorúcejší kandidát na mýtické Laugarício, významné sú aj hradiská v Košeci, nad Mikušovcami, ale aj hradisko v Skalke nad Váhom na kopci nad diaľnicou. Počas jeho fungovania bola Skalka centrom okolia už v staršej dobe bronzovej, v období Keltov, ale aj Veľkej Moravy. Začiatkom minulého storočia tu boli nájdené aj základy kostola z obdobia Veľkej Moravy. Toto centrum sa po zániku Veľkej Moravy presunulo na hradný kopec do Trenčína.

Aké sú špecifiká trenčianskeho regiónu?

– Je to v prvom rade strategická poloha. Prirodzená komunikácia medzi Moravou, smerom na Ponitrie a Pohronie, ale, samozrejme, aj medzi severom a juhom po rieke Váh. Ukazuje sa, že okolie Trenčína bolo významné už od paleolitu – svedčia o tom nálezy pri Zamarovciach, Opatovej, Dobrej, a tiež nové nálezisko pri Trenčianskej Turnej z mladšej doby kamennej. Tieto nálezy sú fenomenálne, prekvapili nás.

Spomínali ste praveké pohrebiská a hradiská, čím sú v našom kraji výnimočné?

– Pohrebisko v Melčiciach dokazuje kontakty s Baltom– našli sa tu jantárové koráliky, ktoré sa u nás bežne nevyskytujú. Krásne sú aj keltské nálezy v okolí Drietomy, sošky býčkov, kultových predmetov. Zaujímavé sú aj kostrové hroby púchovskej kultúry z doby rímskej, na Slovensku máme celkovo šesť hrobov, z toho je päť z Považia.

V akom stave je archeológia na Slovensku?

– Archeológia sa v súčasnosti borí s troma základnými problémami. Najväčším sú vykrádači, ktorí s detektormi kovov vykrádajú náleziská. Nie je pritom problém len chýbajúci predmet, ale aj zničené nálezové okolnosti a súvislosti, v akých sa predmet nachádzal. Keď nájdete mince a donesiete ich archeológovi, prvá otázka bude– je to zakopaný ojedinelý nález, alebo je to súčasťou nejakej dielne, ktorá môže byť z hľadiska významu celého regiónu veľmi dôležitá.

Druhý problém je širšie podvedomie, že ak niečo ľudia nájdu a zavolajú archeológov, tak im prídu rozkopať celú záhradu. Nie je to tak. Ak ide o náhodný nález, má právo na nálezné. Nálezné určuje súdno-znalecký posudok, najviac na Slovensku to bolo 30-tisíc eur za nález pokladu novovekých mincí v blízkom okolí Bratislavy.

Tretia vec – zákon určuje povinnosť stavebníkov zabezpečiť archeologický výskum, aby sa zamedzilo potenciálnemu ničeniu pamiatok. Komunikácia so stavebníkmi je niekedy zložitá, považujú nás za nutné zlo, ktoré zdržuje stavbu. Je to ale o vzájomnej komunikácii.