NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Kvalitnejšiu zbierku novín zo všetkých svetadielov našej planéty nemá nikto. Miroslav Karásek vlastní noviny z 276 krajín, niektoré pochádzajú aj z neuznaných štátov. Zo 193 členských štátov OSN sa mu podarilo získať zatiaľ noviny zo 186 štátov. Slovensko v zbierke zastupujú tri periodiká. Medzi nimi sú aj Trenčianske noviny a denník SME.
V unikátnej zbierke je trojica novín zo Slovenska
Zbierka Miroslava Karáska je starostlivo roztriedená podľa svetadielov a jednotlivých krajín. „Z jedného štátu mám aj viacero rôznych titulov. Napríklad z Etiópie ich je 55.
Najviac si vážim noviny, ktorých získanie si vyžadovalo mnoho úsilia,“ prezradil Karásek. Veľa práce mu dalo získať noviny z exotických krajín Bhután, Benin, Rovníková Guinea, Náhorný Karabach, Bangladéš, Sierra Leone, Grónsko, Fidži či z Toga.
„Ťažko sa získavali aj noviny z ostrovov v Karibskom mori, ale mám ich,“ usmial sa zberateľ z Kroměříža. Do jeho vzácnej zbierky pribúdajú neustále aj noviny s rekordnými prívlastkami. Z redakcie v austrálskom Sydney mu poslali noviny s hmotnosťou 1,7 kilogramu.
Slovensko je v zbierke Miroslava Karáska reprezentované troma periodikami. „V zbierke mám uložené denníky SME, Pravda a najnovším prírastkom sú MY- Trenčianske noviny,“ potvrdil. Regionálne periodiká patria medzi jeho zberateľskými pokladmi k obľúbeným.
Novinové reportáže z Trenčianskeho kraja pripojil k informáciam zo všetkých kútov našej planéty. Za najvzácnejšie noviny svojej zbierky považuje News of the World z Veľkej Británie. „Vlastním výtlačok z tejto redakcie, ktorej noviny po neuveriteľnej novinárskej chybe vyšli po 147 rokoch naposledy,“ vysvetlil zberateľ.
Modrým Mauríciom jeho unikátnej zbierky sú aj noviny z mníšskeho štátu Athos z Grécka alebo rádu Maltézskych rytierov. V dome Miroslava Karáska si však môžete prelistovať aj tlač z Východného Timoru, Princových ostrovov, Americkej Samoy, Severnej Mariany, Kniežatstva Huttova rieka v Austrálii, Veľkonočných ostrovov či z ostrova ľudožrútov – Papuy Novej Guiney.
Prečítať noviny z Číny, Vietnamu, Saudskej Arábie, Egyptu či Severnej Kórey by pre nám neznámu abecedu zvládol už iba málokto. Veľké zastúpenie v zbierke má aj ruská azbuka.
Žurnalista Miroslav Karásek začal zbierať noviny pred 24 rokmi. V detstve zbieral aj syrové a pivné etikety. „Zbierku som začal budovať nenápadne, keď mi kamarát montér priviezol noviny z africkej Ghany. Nasledovali prírastky z Číny, Veľkej Británie, Talianska, Grécka, Bulharska a bývalej Juhoslávie,“ pokračoval.
Do kolekcie postupne pribúdali ďalšie noviny, ktoré získal sám alebo od priateľov zo zahraničných ciest a dovoleniek. S rozvojom internetu získala jeho vášeň druhý dych.
Prostredníctvom celosvetovej siete objavil adresy ambasád, redakcií a zastupiteľstiev v zahraničí. „Píšem klasické zdvorilé listy, do ktorých priložím pohľadnicu mesta a osobný kalendárik. Niektorí z oslovených prejavia pochopenie a pošlú balíček s niekoľkými novinami,“ povedal nadšený zberateľ.
Iní jeho prosby ignorujú. Aj preto Miroslavovi Karáskovi chýba do úplného ucelenia zbierky stále niekoľko výtlačkov z ďalekých štátov.
„Zháňam Šalamúnove ostrovy, Kiribati, Grenadu, Palau, Tongu a Svätý Kryštof a Nevis. V mnohých redakciách našiel pochopenie priamo u šéfredaktorov. Napísali mu obdivné listy, pochvalujúce výnimočný zberateľský nápad. Z redakcie novín San Vincentianu z ostrova Svätý Vincent v Karibiku mu noviny zabalené v ruličke a prelepené páskou posielali pravidelne neuveriteľných 60 týždňov.
Do zásielky vždy pribalili výtlačky zo všetkých pracovných dní i víkendov. V niektorých exotických krajinách dokonca o záujme o ich noviny vyšiel článok.
„V novinách z Britských Panenských ostrovov som našiel informáciu, že práve tento výtlačok pomohol rozšíriť unikátnu zbierku tlače z celého sveta,“ potvrdil.
Noviny ovplyvňuje aj životná úroveň
Pri prezeraní tlače objavuje mnohé kuriozity aj v letopočtoch. „Thajské noviny majú letopočet 2558, noviny v islamských krajinách 1436 a Jerusalem Post v Izraeli je vydaný v roku 5775,“ hovorí.
V jednotlivých výtlačkoch cítiť aj životnú úroveň krajín, odkiaľ noviny pochádzajú. Najskromnejšie noviny mu prišli zo Sudánu a Rovníkovej Guiney. „Mali nekvalitné farby, fotografie neostré a rozmerovo skreslené. Evidentne používali tlačiarenskú techniku „secondhand“,“ potvrdil Karásek.
Naopak, medzi najkvalitnejšie považuje noviny zo štátov, ktoré zasiahol vplyv Veľkej Británie. „Tam je očividná kolíska tváre novinovej strany, jej rozvoj a využitie psychológie čitateľa. Dizajn novinových strán sa vplyvom počítačovej úpravy zjednocuje na celom svete. Výrazný titulok, veľká farebná fotografia na prvej strane musí upútať,“ vysvetľuje.
Známy zberateľ je dnes vo svete ojedinelou výnimkou. V národnej knihe rekordov svoj zápis má, pokus o zápis do Guinessovej knihy svetových rekordov je zatiaľ budúcnosťou. „Na moju žiadosť odpovedali, že musí byť konkurencia zberateľov rovnakého oboru, aby bol najlepší z nich zapísaný,“ vysvetľuje.
Svoje zozbierané noviny prezentuje na výstavách a médiách. Nádherná je aj jeho internetová stránka s titulnými stránkami novín z 276 štátov. Rozmýšľa aj nad vydaním almanachu o zbierke s doplnenými príbehmi okolo ich zbierania. „Vážim si prácu novinárov. Novinár je obetovaný kolotoču, z ktorého sa dá snáď iba vypadnúť, nie odísť,“ dodal na záver novinár Miroslav Karásek.
