TRENČÍN. Anton Domsi s manželkou vlastnia rodinné vinárstvo v Tonkovciach v obci Nový život. Domsi je ďalší z výrobcov, ktorý každú prvú sobotu v mesiaci predáva svoje výrobky na farmárskom jarmoku. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako pristupuje k výrobe, ktorá je jeho najobľúbenejšia odroda, alebo o tom, čo je pre neho pri výrobe najdôležitejšie.
Aké sú vaše prvé spomienky súvisiace s výrobou vína?
– Keď som bol malý, v Šamoríne sme mali na družstve prenajaté asi tri rady. Ako chlapec som ich chodieval obrábať. Odtiaľ mám prvé skúsenosti. Odmenou potom bol burčiak, mušt alebo víno. Myslím, že tam som si vytvoril vzťah k tejto práci.
Venujete sa výrobe ako prvý vo vašej generácií?
– Otec vyrábal každý rok rovnaké množstvo vína. Hovorieval, že ho musí byť 365 litrov- na každý deň. Aby pri každej návšteve bolo čím ponúknuť, porozprávať sa a zabaviť.
Ktorá časť práce je vaša najobľúbenejšia?
– Mám rád celú výrobu. Sú niektoré časti, ktoré sú skôr povinná jazda, ale aj to treba absolvovať. Môžem povedať, že 90 percent práce robím s radosťou.
Mali ste v začiatkoch konkrétny plán v rámci podnikania?
– V začiatkoch som nad tým vôbec neuvažoval. Robil som to ako záľubu. Nerozmýšľal som nad tým, za aký čas sa mi vráti investícia a podobne. Nevedel som, či to pôjde alebo nie. Jednoducho ma to chytilo.
Ako ste sa posunuli k tomu, že sa výrobou živíte?
– Každým rokom som postupne získaval skúsenosti, zväčšovalo sa množstvo, zvyšovala sa kvalita. Raz za čas som poslal vína do súťaže, získali ocenenia a stretával sa s ostatnými vinármi. To ma posúvalo ďalej.
Aké sú vzťahy medzi vinármi?
– Neexistuje tu niečo ako veľká konkurencia, sme skôr otvorenejšie typy ľudí. Nemyslím si, že medzi nami vládne niečo ako závisť ako možno v iných odvetviach. Stretávame sa, ochutnávame a hodnotíme svoje výrobky. Takým spôsobom získavam spätnú väzbu od profesionálov, ktorých názor si vážim.
Chceli by ste, aby vaše deti vo výrobe pokračovali?
– Áno, keď vyrastú, chcem im odovzdať skúsenosti a to na čom sme pracovali.
Je pri podnikaní vo vinárstve mnoho funkcií ?
– Áno, je to naozaj rôznorodá práca. Venovať sa treba marketingu, technologickej a chemickej stránke práce. Takisto treba byť zbehnutý v zákonoch, ktoré sa stále menia.
Zaťažuje vás množstvo byrokracie?
– Je toho veľa, aj kontrol. Mám šťastie, že som na takéto veci puntičkár. Veci som si preštudoval, a stále sa ďalej samovzdelávam, pretože sa často menia. Hygienu som zavolal do hrubej stavby pred zariaďovaním výrobne, aby mi povedali, ako presne to má byť. Neskôr som preto s nimi nemal problémy. Ani jedna kontrola zatiaľ u nás nič nenašla.
Máte obľúbenú tohtoročnú odrodu vášho vína?
– Z posledného ročníka 2014 je to Veltlínske zelené.
Prečo?
– Závisí to už od toho, z akého hrozna sme víno vyrábali. Nie sme pestovatelia, ale výrobcovia. Hrozno, ktoré sme nakúpili od malopestovateľov zo Svätého Petra, patrí k jedným z najkvalitnejších na Slovensku. Viem, ako pracujú, a že do svojej práce dávajú minimálne toľko úsilia a srdca ako ja. Samozrejme, že vo víne je to potom cítiť.
Nakoľko ovplyvní hrozno výsledný výrobok?
– Vinári zväčša hovoria, že hrozno robí približne 60 percent výslednej chuti výrobku. Ja by som povedal, že vo vinici sa rozhodne ešte viac.
Niektorí slovenský vinári majú tendenciu púšťať sa do zahraničných odrôd vína.
– Preferujem skôr klasické slovenské odrody ako Rizling, Veltlín, Frankovku alebo Svätovavrinecké. Zo zahrančia sa sem dostalo mnoho odrôd. Nemyslím si však, že to vždy musí sedieť. Predsa je tu iná mikroklíma a množstvo ďalších faktorov. Tým ale nechcem povedať, že netreba experimentovať a skúšať nové veci.
Čo vás pri práci najviac teší?
– Pozitívne reakcie ľudí. Pokiaľ by som vyrobil niečo, čo nemá žiadnu odozvu, bolo by to o ničom. Pokiaľ vidíte, že si víno ľudia kupujú, chutí im a odporúčajú ho ďalším, to je to, čo ma posúva ďalej.
Ako hodnotíte v porovnaní s ostatnými jarmokmi ten trenčiansky?
– Chodím sem veľmi rád. Myslím, že organizáciu zvládajú výborne. Mám rád jeho atmosféru.
Je pre vás účasť na jarmokoch dôležitá?
– Pokiaľ aj ľudia výrobky nekúpia, lebo napríklad pri sebe nemajú hotovosť, stačí, že sa zastavia a zistia, že existujeme. Rád sa s nimi porozprávam. Pre nás je dôležité vidieť záujem.
Kupujete si výrobky od ostatných farmárov?
– Tovar si navzájom meníme. Ja som chcel od pani z vedľajšieho stánku špaldové pečivo, a ona naše víno.V podstate každý má svoj výrobok, preto je používať peniaze zbytočné.
