Novomestskí kronikári píšu kroniku už takmer sto rokov. V mestskom archíve sú uložené všetky zväzky s tisíckami strán.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Učiteľka Monika Šupatíková prevzala pred niekoľkými týždňami po predčasnom úmrtí novomestského kronikára Dušana Macejku štafetu v mapovaní najvýznamnejších udalostí mesta. Dušan Macejka písal kroniku od roku 1999 šestnásť rokov.
V takmer päťkilogramovej obrovskej knihe so 600 stranami pokračuje Šupatíková v Macejkovej práci od strany 350. Aktuálny a zatiaľ nedopísaný zväzok začal zosnulý kronikár písať v roku 2010. Rok 2015 dopíše už nová kronikárka.
Kroniky sú majetkom mesta
Najdôležitejšie spoločenské i politické udalosti, významné úspechy obyvateľov, dianie v kultúre, umení, školstve, športe, zmienky o významných návštevách, ale aj celoročný prehľad počasia, narodenia prvých detí v roku či prehľad úmrtí významných občanov mesta nechýbajú v novomestskej kronike.
„V kronike sa určite nájdu aj perličky. Nechýba v nej ani zásah policajtov u alkoholom potúženého suseda či policajné hľadanie zabudnutej igelitky, v ktorej majiteľ niesol 15-tisíc eur. A zapísané sú tam aj mená krásnych Novomešťaniek, ktoré bojovali o titul miss,“ usmiala sa nová kronikárka Monika Šupatíková. Na konci roka 2015 ju čaká zosumarizovanie všetkých dôležitých udalostí a ich prepis do kroniky.
„Teraz všetky udalosti postupne zhromažďujem v archíve. Môj návrh zápisu do kroniky potom prerokuje Mestská rada a schváli uznesením. Všetky kroniky sú majetkom mesta,“ vysvetlila.
Zápis v kronike musí byť jasný, vecný, objektívny a stručný. Monika preto osobne nevynechá ani jednu podstatnú udalosť v meste.
„Najlepšie je vidieť všetko na vlastné oči. Vtedy sa záznam napíše najlepšie,“ priznáva kronikárka. Pri tvorbe mestskej knihy s tisíckami záznamov využíva aj kultúrne programy, zápisnice, pozvánky, plagáty, štatistiky, športové výsledky i regionálnu tlač.
„Výborným informačným pomocníkom sú aj Trenčianske noviny, ktoré zachytávajú aj dianie v Novom Meste nad Váhom. Z novín si celý rok pripravujem výstrižky, z ktorých čerpám pri niektorých zápisoch do kroniky. Robil to aj môj predchodca pán Macejka,“ potvrdila Šupatíková.
Kronika, ktorú bude už onedlho aktualizovať, naväzuje na staršie predchodkyne. Tie sa na novomestskej pôde písali už pred rokom 1930. „Všetky staršie zväzky sú v súčasnosti uložené v budove mestského úradu. Verejnosť do nich v prípade potreby môže nahliadnuť,“ informovala Šupatíková.
Novomestské kroniky píšu učitelia
Úlohou nielen novomestských kronikárov je zaznamenať duchovné bohatstvo pre ďalšie generácie. Dnes je každá obec na Slovensku povinná zo zákona založiť a viesť kroniku v slovenskom jazyku.
„Schválený záznam v chronologickom rade je nutné zapísať dokumentačným atramentovým perom. V kronike sa nesmie prečiarkovať, ani ju ilustrovať. Nesmú sa do nej vlepovať fotografie. Tie sú doložené v prílohe kroniky,“ pokračovala Šupatíková.
Nová kronikárka je dlhoročnou učiteľkou novomestskej Špeciálnej základnej školy. Aj povolaním nadviazala na svojich kronikárskych predchodcov, ktorí boli takmer vo všetkých prípadoch pedagógmi. Prví z kronikárov písali do kroník nazvaných Pamätná kniha obce Nové Mesto nad Váhom. Zápisy kronikára Rudolfa Bednárika majú názov Dejiny Nového Mesta nad Váhom do roku 1933. V časoch spoločného Československa boli novomestské kroniky označené mosadzným štátnym znakom. Dnešná kronika je vyzdobená erbom mesta.
Kroniky sa nevyhli ideológii
Novomestskú kroniku písal najdlhšie, neuveriteľných päťdesiat rokov, gymnaziálny profesor dejepisu Jozef Durdík. Skvelým kronikárom novomestskej histórie bol aj Rudolf Bednárik či Dušan Macejka. Pedantne a chronologicky zapísané množstvo udalostí poskytlo zaujímavé informácie aj historikovi Jozefovi Karlíkovi z Podjavorinského múzea pri zostavovaní dvojdielnej novomestskej monografie.
„Kronikári mávali v minulosti aj školenia. Odborníci ich tam učili umeniu písať kroniky. Lektormi boli historici, dnes takéto školenia už nebývajú,“ dodala Šupatíková.
Z niektorých kroník starých desaťročia cítiť nutné splnenie ideologických a socialistických povinností. Zapísať do kroniky sviatok prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka bolo potrebné ale aj v demokratických časoch prvej republiky.
