V Kubrici od septembra otvárajú prvý lesný klub pre deti predškolského veku. Fungovať bude celoročne.
TRENČÍN. Naraz s materskými škôlkami v Trenčíne otvárajú aj lesný klub Handrbolka. Bývalé priestory Materskej školy v Kubrici budú využívať deti predškolského veku na formu vzdelávania, ktoré na Slovensku zatiaľ nie je veľmi rozšírené. Kapacita klubu je 13 detí.
Rodičia ich môžu prvé týždne sprevádzať a klub počas celého roka navštevovať. Štvrtkové doobedia je otvorená aj pre rodičov s deťmi, ktoré do klubu prihlásené nie sú a chcú sa zúčastniť na ich aktivitách.
Občianske združenie Handrbolka sú rodičia detí, ktorí sa úplne nestotožňujú s klasickým školským systémom. „Popri štúdiu pedagogiky som v zahraničí videla alternatívne formy vzdelávania. Vtedy ma to oslovilo pravdepodobne prvýkrát," povedala jedna z dvoch zakladateliek klubu Karolína Miháliková.
Názor s ňou zdieľala aj ďalšia kamarátka, s ktorou pracovala a naraz tiež vychovávala deti. Klub sa rozhodli založiť spolu.
Sloboda a priestor na realizáciu
Lesné škôlky pochádzajú zo Škandinávie. Sú tu brané ako alternatíva ku klasickým materským škôlkam.
„Napríklad v Škandinávií alebo Nemecku je podmienkou, že lesné škôlky musia byť priamo v lese. Veľakrát je to skôr chatka alebo maringotka, u nás si na to zatiaľ netrúfame. Slováci sú do určitej miery konzervatívni a potrebujú čas na spracovanie nových vecí. Areál bývalej škôlky pri lese je preto podľa nás výborný," povedala Miháliková.
Podobný prístup majú aj v Čechách, kde je lesných škôlok už 120. Od lesa môžu byť vzdialené maximálne 20 metrov. U nás zatiaľ fungujú podobné zariadenia len pod hlavičkou lesných klubov.
„Lesné škôlky ako také zatiaľ v zákonoch podchytené nemáme. Preto nemáme striktne vymedzené pravidlá organizácie projektu, to nám do určitej miery vyhovuje. Na druhej strane to znamená, že nás štát nedotuje ako bežné škôlky. Všetko musíme hradiť zo združenia a vlastných zdrojov," pokračuje Miháliková.
Prenájom priestorov, strava, zariadenie a všetko, čo k aktivitám potrebujú, je finančne náročné. Školné je preto relatívne drahé. „Vieme, že mesačný rodičovský príspevok je relatívne vysoký. Zatiaľ ale inú možnosť nemáme. V budúcnosti chceme využívať granty a dotácie, školné preto môže byť pohyblivé," vysvetlila Miháliková.
Rozdiel medzi klasickou materskou škôlkou a lesným klubom je vo viacerých smeroch. Zatiaľ čo deti v škôlkach majú striktne daný rozvrh, aktivity a plány, klub má deťom dávať hlavne väčšiu slobodu a priestor na sebarealizáciu.
„Veľký rozdiel je vtom, že emócie a činnosti, ktoré veľakrát pri deťoch v klasických škôlkach potláčajú, chceme my, naopak, podporiť," povedala Miháliková.
Aktivity si deti vyberajú samy
Opísala napríklad situáciu, keď dieťa nútia pripravovať sa do školy učením písania. Pokiaľ ale dieťa nemôže obsedieť a nedokáže sa sústrediť, nebudú ho naďalej nútiť. „Pokiaľ má dieťa veľa energie a nedokáže sa na písanie koncentrovať, necháme ho, aby malo toľko pohybu, koľko potrebuje. Činnosti si volí samo, a my sa mu snažíme k tomu dať čo najviac priestoru a možností," povedala. Neznamená to však, že by škôlka nemala žiadne pravidlá.
„Deň začneme spolu s deťmi pri takzvanom rannom kruhu. Deti tu majú vyjadriť, ako sa v ten deň cítia. Učiteľ s nimi tým spôsobom nadviaže kontakt. Po desiate ideme s deťmi von, dnu sa zväčša vracajú až na obed," povedala Miháliková.
Program dní určuje téma, ktorú menia každý týždeň. „Aktivity, ktoré počas dňa s deťmi robíme, sa odvíjajú od témy alebo projektu, ktorý si stanovíme predom. Pokiaľ je napríklad témou obydlie, najprv staviame domy z kociek, neskôr pracujeme z prírodných materiálov vonku a tak ďalej. Tému sa snažíme uchopiť z čo najviac pohľadov," pokračuje Miháliková.
Pri činnostiach sa snažia deťom ukazovať súvislosti. Pri stavaní napríklad využívajú základy matematiky, prepájajú to s angličtinou, manuálnymi zručnosťami a kreatívnymi úlohami.
Za každého počasia
Ďalším z rozdielov je, že deti trávia čas vonku aj napriek zlému počasiu. Obmedzenie je len v dĺžke pobytu vonku. Pokiaľ priveľmi prší alebo mrzne, deti idú do vnútra skôr.
„Dážď automaticky neznamená, že zostávajú vnútri, jednoducho si dajú pršiplášte," hovorí Miháliková. Veľmi dôležitá je pre nich aj samostatnosť detí. „Zdá sa nám, že rodičia sú v tejto dobe mnohokrát úzkostlivejší ako predtým. To vedie aj deti k väčšiemu strachu.
Pokiaľ dieťaťu napríklad zakazujú, aby si samo odkrojilo chleba, dieťa tým prichádza o skúsenosť a zručnosť, ktorú neskôr potrebuje. Deti si samy po sebe tiež umývajú riady, upratujú a podobne. Majú možnosť a prístup ku všetkému, čo potrebujú využívať," povedala.
Do budúcnosti zvažujú nadväznosť na základnú školu podobného typu.
„Máme kvalifikáciu aj na učenie na základnej škole. Deti z lesného klubu vLimbachu, kde sme sa boli pozrieť, môžu pokračovať už aj na základnej škole. Klub ju zriadil na podnety rodičov aj detí," dodala Miháliková.
