Milujem Jágra. Tie vymakané telá a Jágra!
Nemilujem tých, čo pri hokeji mudrujú. Mudrlanti. Včera sme hrali proti Čechom. Ale ja im fandím lebo som rodená Češka. Z Uherského Brodu. Už pár rokov bývam na Slovensku. Fandím im tak ako nikto. Ale nedávam to najavo navonok. Kričím len vo svojom duchu. Hlasivky mi vtedy rozorvávajú vnútornosti.
Mám tam taký svoj vnútorný svet, kde sa strieda napätie, povzbudenie, fauly a trestné lavice. V skutočnosti sa snažím nehnúť ani brvou. Nechcem dostať po hube aj keď som žena. U nás sa fandí len Slovákom. Nezvraciam v bare pod stôl, nerozbíjam poháre o hlavu. Občas hodím nejakému tupcovi, čo sa vyzná do hokeja do piva špak, keď sa nepozerá. Alebo keď si odskočí.
Je to moja značka. Podpis. Neohlásená červená karta. Raz som sa zamkla v kúpeľni, vlasy som chcela na Jágra. Otec vyrazil dvere. Neskoro. Našťastie, dnes sa to už nenosí. Ani ja to nenosím. Iba môj kokršpaniel áno. Hodiny na autobusovej zástavke ukazovali pol ôsmej. Prázdny Rizling si tu z času na čas dával rande s Frankovkou na schodoch. O jednu fľašu som zakopla. Nechtiac. Z tichej ulice vchádzam do hlučnej krčmy, ktorá je súčasťou nášho dedinského futbalového štadiónu.
Tak dnes to vyhráme. Všetky pohľady na mňa a na zadok! Neznášam tých starých úchylov. Aspoň, že má prísť kamarát. Nebudem tu sama. V duchu myslím na Jaromíra. Dúfam, že tam padne minimálne toľko gólov, koľko stratil za svoju kariéru zubov.
Cigaretový dym vytvára hmlu a vznáša sa ponad stoly. Už to pomaly začne. Objednávam si môj obľúbený Staropramen. Som žena a mám rada pivo. Nehanbím sa za to.
V kúte sedí bláznivý Pepo. Na čele má prilepený krucifix páskou. Prežehnáva sa a potichu sa modlí: V mene puku, hráčov i rozhodcov svätých. Amen. Volám kamarátovi, o desať minút to začne. Nestíha prísť. Nevadí, zápas si vychutnám aj sama.
Na ľad prichádzajú hokejisti. Prievan trochu kýve s plátnom. Zapálim si aj ja a svojou trochou dymu prispievam do krčmovej hmly. Vyzerá ako hmla u nás na cintoríne, z ktorej trčia kúsky náhrobných kameňov. Tu sú naše náhrobné kamene stoly. Ulepené, s kruhmi od pohárov a občas vyrytým nápisom. Epitafom.
Česi dali gól. Skoro som vykríkla. Vlastne áno. Našťastie to prehlušili nadávky našich lokálnych. „Boha, to ako chytá!“ ozýva sa dôchodca sediaci predo mnou. „To aj ja by som lepšie chytil.“ chváli sa náš miestny autobusár. Okolo krku má obmotaný šál so slovenským znakom, ktorý hádže pod stôl. Pod stolom končí aj jeho patriotizmus. Takto to pokračuje ďalej. Nadávky, radosť, napätie a sklamanie. Každá z týchto nálad ide po chvíli na striedačku.
Bitku národov pre tentokrát vyhráva Slovensko. Dva góly pre druhú tretinu. Vztýčené poldecáky a nálada sa zlepšila.
Stred sveta je tu a teraz. V našej krčme. Keď je u nás hokej, manželky idú stranou. Oprava traktora ide stranou. Naozaj všetko. U mňa nejde stranou nič, lebo naši vedia, že je to pre mňa srdcovka. Vedia, že držím Čechom.
Zmierili sa s tým. Všetci tu sedia pri svojich náhrobných kameňoch. Vždy, každý za tým istým. Vyrývam kľúčom do stola ďalší epitaf. Číslo 68. Moje šťastné. Mám ho vytetované na zápästí. Hádžem do piva špak ďalšiemu lokálpatriotovi. Vracia sa zo záchoda a zbadal ho. Skoro ho prehltol. Rozmočený špak sa dotkol jeho popraskaných pier. A je to tu, držanie protihráča. Za protihráča si lokálpatriot vybral nášho futbalového trénera. Žltými nechtami sa mu zaboril do ramena. „To určite ty!“ Odľahlo mi, že si ma nikto nevšimol.
No trénera mi bolo ľúto. Asi si ho vybral kvôli tej nevydarenej novej zostave na túto sezónu. „Ty sa ma nebudeš chytať, ty hajzel, choď sa pozrieť do zrkadla a v prvom rade vytriezvej!“ zvýšeným hlasom hovorí tréner a lokálpatriota odhadzuje. Dopadá na stoly. Zlatistý mok dopadá na zem a črepiny sa kĺzajú pomedzi nohy stola ako puky na ľade. Bláznivý Pepo sa prežehnáva a krucifix hádže cez okno.
„A prestaňte kurva, zničíte mi tu podnik!“ kričí barmanka Irena spoza pultu. Stred sveta je tu a teraz. V našej krčme. Hokej ide stranou. Teraz si tu každý drží svojho protihráča. Už sme na boxe. V strede ringu. Zakázané uvoľnenie pre Slovensko. Zlomená hokejka. Vylúčenie raz na jednej raz na druhej strane.
Bitka národov. Plzeň alebo Zlatý bažant? Kája alebo Meky? Vepřo knedlo zelo alebo halušky? Jágr alebo Šatan? 68čka vyrovnáva! Môj hrdina! Zbožňujem ho!
Vstávam tak, aby si ma nikto nevšimol a pomaly sa blížim k východu.
Je tu hluk, padajú nadávky. Krčmový zápas ešte nekončí. Bitka národov je vyrovnaná. Pekný zápas.
Sme opäť na chvíľu Československom.
Aspoň pre mňa. „Gól!“ kričím a utekám von. „Milujem Jágra!“
Autor: Michal Berec
