Oblastné organizácie cestovného ruchu majú podporovať cestovný ruch- atrakcie a podnikateľov, ktorí ho tvoria. O jej založenie sa pokúšajú aj v Trenčíne, návrh však narazil na problémy.
TRENČÍN. Podporu cestovného ruchu v krajoch z veľkej časti pokrývajú Oblastné organizácie cestovného ruchu. Pomôcť dlhodobo neefektívnemu turizmu v meste chceli aj podnikatelia a organizácie z okolia Trenčína. Návrh však zamrzol na mestskom zastupiteľstve.
Model organizácie dnes funguje v 31 regiónoch. U nás napríklad v Trenčianskych Tepliciach. O organizáciach sa hovorí ako o doteraz najlepšom spôsobe podpore cestovného ruchu.
„Úspešnejší model financovania cestovného ruchu na Slovensku doteraz podľa môjho názoru nebol,“ povedal autor návrhu a manažér jedného z hotelov v meste Ján Svoboda.
Návrh podal v januári
Návrh na založenie organizácie v Trenčíne predstavil Svoboda mestským poslancom v januári tohto roka. Zastupiteľstvom však návrh neprešiel.
„Mesto pripravilo zmluvu, predložilo do komisie, no poslanci mali výhrady. Vyžaduje si to ešte množstvo rokovaní so starostami, primátormi, podnikateľmi a poslancami tak, aby došlo k spoločnému konsenzu,“ povedala hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Podľa Svobodu je návrh už schválený všetkými okrem jedného z poslancov. „Už došlo k zhode starostov aj podnikateľov, jediným problémom je jeden z poslancov, Peter Hošták,“ povedal Svoboda.
Oblastná organizácia funguje na spolupráci viacerých subjektov, čo môžu byť obce, podnikatelia a organizácie, ktoré vložia určitý príspevok a neskôr spolu rozhodujú o tom, do čoho peniaze investujú. Založiť ju môže minimálne päť subjektov, ktoré spĺňajú kritérium 50-tisíc prenocovaní za rok.
Podľa spomínaného poslanca Petra Hoštáka z Výboru mestskej časti Juh bol návrh Svobodu nedotiahnutý vo viacerých ohľadoch. „Je to koncept, ktorý sa dá spraviť úspešne aj neúspešne. Pokiaľ má byť mesto jedným z členov, všetky časti návrhu musia byť podrobne premyslené,“ povedal Hošták.
Pripomienky sformuloval do troch hlavných bodov.
Prvým z nich je samotná koncepcia organizácie, čo zahŕňa aj výber jej členov. V návrhu boli vybraté aj organizácie, ktoré boli vo väčšej vzdialenosti od mesta, čo sa mu zdalo nevýhodné. Oslovené by podľa neho mali byť hlavne subjekty v bezprostrednej blízkosti mesta.
Podľa Svobodu je rozmýšľať takýmto spôsobom nelogické. „Oblastná organizácia je odvodená od slovíčka oblasť. Keďže Trenčín nikdy nebude pre jeho infraštruktúru destináciou cestovného ruchu, ale skôr východiskovým bodom, konkurovať regiónom ako Liptov alebo Tatry môžeme len vybudovaním nadregionálneho produktu, atraktívneho pre návštevníkov,“ povedal.
Svoboda tiež dodáva, že pokiaľ sa členmi organizácie malé obce v blízkosti mesta nestanú, neznamená to, že ich produkty a atrakcie sa nebudú propagovať.
Nedotiahnuté sa Hoštákovi zdali tiež plány na prvý rok fungovania organizácie. Svoboda však hovorí, že v návrhu, ktorý predstavil, je celá stratégia vypracovaná.
„Stratégia, schválená členmi organizácie bola prezentovaná už v januári 2015 na mestskom zastupiteľstve,“ povedal Svoboda.
„Hlavné je, aby sa Trenčín opäť začal zúčastňovať veľtrhu cestovného ruchu, kde absentuje už niekoľko rokov. Ďalej pracujeme na spoločnej propagácií regiónu, ktorá predĺži pobyt návštevníkov na viac ako jednu noc,“ dodal.
Ďalším nedostatkom je podľa poslanca nedostatočne vymedzené rozhodovacie právo v organizácii. Pokiaľ by členom bolo aj mesto, na rozdiel od ostatných členov, ktorí vložia do organizácie ročne tisíc eur, od mesta sa očakáva vklad 40-tisíc eur. Preto je podľa neho nevyhnutné doplniť do ustanovení organizácie odsek, ktorý by dával mestu väčšiu právomoc, úmernú vloženej sume.
Peniaze na správne miesto
Systém organizácie je však naschvál postavený spôsobom, aby boli právomoci rovnocenné. Peniaze, ktoré mesto vkladá, nie sú podľa Svobodu vo svojej podstate mestské.
„V prvom rade si je potrebné uvedomiť, o akých prostriedkoch sa rozhoduje. Sú to poplatky za ubytovanie, ktoré vyberajú ubytovacie zariadenia od hostí v hoteloch a v plnej výške ich odovzdávajú mestu. Mesto ich dnes využíva na účely úplne iné ako rozvoj cestovného ruchu. Preto vznikol mechanizmus oblastnej organizácie, aby sa prostriedky vrátili späť a doplnili ešte o vklady komerčných subjektov,“ vysvetlil financovanie organizácie Svoboda.
Tretím problémom je podľa Hoštáka finančný plán na prvé roky činnosti. „V návrhu neuviedli, aké budú výdavky na materiálne a personálne zabezpečenie činnosti, kto bude výkonným riaditeľom, z čoho by ho chceli platiť a či by potom zostalo dosť finančných prostriedkov na samotnú organizáciu,“ povedal.
Svoboda nesúhlasí ani s touto pripomienkou. „Na pozíciu výkonného riaditeľa navrhujeme skúsenú manažérku, ktorá má praktické skúsenosti z oblasti cestovného ruchu, elektronických aukcií a podobne. Ide o človeka z branže, ktorý má skúsenosti s komerčným biznisom a nie len s teóriou. Náklady sú vykryté zo vstupného členského poplatku – 1200 eur za každý subjekt,“ povedal.
Svoboda je z reakcie a postupu návrhu sklamaný. „Mojou ambíciou bolo pomôcť mestu Trenčin a regiónu s rozvojom cestovného ruchu. Po siedmich mesiacoch skúseností s niektorými odborníkmi a poslancami moje ambície opadávajú. To, čo v komerčnej sfére trvá jeden, dva dni, tu riešime viac ako polroka bez úspechu a výsledku,“ uzavrel.
