Článok pokračuje pod video reklamou
Unikátne pohľadnice miest stredného Považia presunuli návštevníkov výstavných priestorov Trenčianskeho múzea o sto rokov nazad.
TRENČÍN. Stovky historických pohľadníc z muzeálnej zbierky i zo zbierok súkromných zberateľov si môžu návštevníci výstavy Malebné putovanie dolu Váhom prezrieť v Trenčianskom múzeu až do 9. augusta. Vidieť Trenčín, Ilavu, Nové Mesto nad Váchom, Dubnicu nad Váhom, Púchov, Trenčianske Teplice, Beckov, Čachtice, Bošácu, Podolie i Lednické Rovne na záberoch zo začiatku minulého storočia nie je každodenná príležitosť. Vystavené sú aj ukážky sklených platní negatívov i dobové fotoaparáty.
Na výstave je pohľadnica z roku 1897
Štúrovo námestie v Trenčíne v roku 1904, trenčiansky hotel Elisabeth v roku 1909, Ilavský hrad (1910), v ktorom je dnes väznica, Trenčianske Teplice (1899), kaštieľ v Lednických Rovniach (1902) i dávno zbúranú novomestskú židovskú synagógu na pohľadnici z roku 1900 môžu na pútavej výstave vidieť priaznivci filokartie. Množstvo záberov zachytáva aj vizuálnu zmenu hradov v našom okolí i krajiny v ich blízkosti.
„Najstaršia vystavená pohľadnica Nového Mesta nad Váhom je z roku 1897, ďalšie z rokov 1898 a 1899. Časový interval som natiahla do roku 1936-1937, keď bola postavená dnes už neexistujúca plaváreň,“ uviedla Jana Karlíková, kurátorka výstavy.
Vzácne sú aj ranné snímky prvej profesionálnej fotografky na Slovensku Márie Holoubkovej-Urbasiówny, ktorá v Trenčíne zomrela v roku 2004 vo veku 106 rokov. Medzi slovenskými zberateľmi sa veľkému záujmu tešia série pohľadníc s fotografiami Maxa Sterna, M. A. Pattantyúsa, Karola Plicku i Pavla Socháňa.
Na pohľadniciach museli byť mračná
Vystavené pohľadnice vyberali autori expozície z troch stoviek exponátov. Niektoré pohľadnice prezentujú v múzeu vo zväčšenej „megapodobe“ vo formáte 100 x 50 centimetrov.
„Okrem pohľadníc z muzeálnej zbierky zapožičali svoje exempláre aj známi zberatelia z nášho regiónu - autor publikácií Ján Hanušin, Peter Kolesár, Miro Toman i Richard Pavlikovský. Pohľadnice z pozostalosti pána Okruckého priniesla jeho manželka,“ pokračovala Karlíková.
Mnohé z pohľadníc zachytávajú na záberoch miesta, ktoré už desaťročia neexistujú. Jedným z najvzácnejších záberov je zvečnená židovská synagóga v Trenčianskych Tepliciach, ktorá bola zbúraná po 2. svetovej vojne.
Výstava koncentruje na paneloch i rôznorodosť technológií tlače pohľadníc. Najstaršie vydania sú vyrobené litografiou, ďalšie svetlotlačou, kníhtlačou i hĺbkotlačou, v ktorej sa uplatnila krása čistej fotografie. „Zvláštnosťou sú dodatočne kolorované pohľadnice. Na nebo sa dorábali pomocou šablóny mračná, strechy museli byť červené a cesty väčšinou hnedé,“ usmiala sa Karlíková.
Pohľadnica Jesenského svojej láske
Vyše storočné exponáty si zasluhujú zvýšenú opateru.
„Zberatelia sú najviac hákliví na poškodené rožky. Pohľadnice musia byť v obaloch, aby sa zachovali vo výbornom stave,“ prízvukovala Karlíková. Vystavené exponáty zachytávajú rôzne tematické okruhy. Zobrazujú námestia, hrady, železnice, kostoly a mnohé známe i menej známe architektonické objekty od Púchova až po Tematín.
„Zaujímavé sú aj pohľadnice do roku 1906, na ktoré sa písal text na prednú stranu. Zadná strana bola určená iba na adresu,“ upozornila. Jednou z takýchto je aj pohľadnica od spisovateľa Janka Jesenského adresovaná Oľge Kraftovej. „Bola to jeho láska, s ktorou sa zoznámil v roku 1904. Jesenský jej písal do Kochanoviec,“ potvrdila kurátorka.
Najstaršie pohľadnice boli písané trvácnym atramentom, tušom alebo atramentovými ceruzkami. Texty sú na nich v stave, akoby boli napísané včera. Aj keď pohľadnice mnohí ľudia dnes nahrádzajú expresnými MMS-kami, čaro pohľadníc je od ich vzniku v roku 1872 vo Švajčiarsku, dodnes ničím neprekonané.
