TRENČIANSKE TEPLICE. Malá formátom, veľká obsahom je publikácia C 20 - Sprievodca architektúrou Trenčianskych Teplíc.
Architekt Martin Zaiček a výtvarníčka Andrea Kalinová venovali jej obsah v rámci projektu Opustená (re)kreácia modernistickej architektúre Trenčianskych Teplíc.
Tá presahuje svojou kvalitou, umeleckým a historickým významom hranice Slovenska. Viaceré zo skvostných objektov modernizmu a funkcionalizmu napriek tomu chátrajú.
Knihu pokrstili priamo pred opusteným liečebným domom Machnáč.
Po stopách skvostnej architekúry
Takmer dve desiatky vzácnych architektonických objektov zmapovali autori knihy v štyroch trasách.
Počas exkurzie po každej z nich sa túlate po stopách architekta Artúra Szalatnaia Slatinského, navštívite význačné budovy v parku i miesta za centrom, aby ste napokon obdivovali stavby neskorého modernizmu.
„V knižke sme zmapovali aj históriu Zrkadliska Sina z roku 1929, Kúpeľnej dvorany (1935), Stanicu elektrickej železnice (1939), ale aj Malej vodnej elektrárne v parku (1909), kúpaliska Zelená žaba (1937), evanjelického kostola (1931) či Hudobného pavilónu (1931). Základom publikácie sú objekty liečebných domov, sanatórií a víl," uviedol spoluautor Martin Zaiček.
Mimoriadne miesto venovali tvorcovia publikácie liečebnému domu Machnáč, ktorý ich najviac fascinoval. Národná kultúrna pamiatka z diela architekta Jaromíra Krejcara je dnes v žalostnom stave.
Takmer sedemdesiat strán textu oživil fotograf Peter Kuzmin fotografiami, ktoré dýchajú zašlou érou najväčšej slávy skvostných objektov.
Tie pred mnohými desiatkami rokov vznikali v návrhoch slávnych architektov Artúra Szalatnaia, Bohuslava Fuchsa, Jaromíra Krejcara, Emanuela Adamca, Jaquesa Oblatta a dalších.
Spoluautorka Andrea Kalinová z Bratislavy dlhé roky navštevuje festival Art Film. Bola konfrontovaná s postupným odchádzaním architektúry.
Pamätá si ešte fungujúce kúpalisko Zelená Žaba i liečebný dom Machnáč.
„Projekt Opustená (rekreácia sme preto začali v Trenčianskych Tepliciach," vysvetlil Zaiček. Už od minulého roku v rámci „opusteného modernizmu" mapujú okrem architektúry Trenčianskych Teplíc aj svetoznáme architektonické diela v Piešťanoch, Bardejove i na Sliači.
„Publikácia nezobrazuje všetky funkcionalistické a modernistické stavby Teplíc. Vybrali sme objekty, ku ktorým sme mali najbližší vzťah a vznikol medzi nami dialóg," pokračoval Zaiček.
Kvalitné stavby dávnych čias
Jedným z architektonických fenoménov kúpeľov je Artúr Szalatnai-Slatinský, ktorý bol v 30. rokoch minulého storočia vyhľadávaným tvorcom.
„Pochádzal z obce Slatina nad Bebravou, ktorá leží za kopcom Machnáč. Pre kúpele navrhol mnoho malých liečebných domov a rad stavieb kúpeľnej infraštruktúry. Zrkadlisko Sina je dielo nadčasovejkvality, vytvoril i sanatórium Esplanade, liečebný dom Esculap a hudobný pavilón," povedal Zaiček.
Kvalitu budov postavených pred desiatkami rokov potvrdzuje a j i c h vytrvalý boj s vlastným chátraním. Liečebný dom Machnáč je nevyužívaný už vyše dvanásť rokov.
„Jeho výstavba stála v tých časoch takmer sedem milónov korún. Skvelé boli okná, omietky držia dodnes. Objekt je po statickejstránke postavený veľmi dobre. Ajnapriek jeho stavu nepreukazuje statické defekty," potvrdil Zaiček.
Mladého architekta dnes okrem chátrajúcich budov trápi aj nevhodný spôsob rekonštrukcie niektorých modernistických objektov v kúpeľoch. Trenčianske Teplice navštívil v roku 1936 ajčeskoslovenský prezident Edvard Beneš, často ho navštevovali i bratia Čapkovci.
S kúpeľmi je úzko spätý aj krstný otec knižky, režisér, scenárista a viceprezident Art Film Festu Peter Hledík. Ten v kúpeľnom mestečku so svojou rodinou žije.
„Prvýkrát som sem prišiel v roku 1965. Vo vtedy nádhernom liečebnom dome Machnáč pôsobil môjotec ako lekár a neskôr šéflekár. Machnáč som si zamiloval a na jeho terasách si vychutnával zmrzlinu," zaspomínal si Hledík. Knižke, vydanej v náklade tisíc kusov, poprial ajnemecké a anglické jazykové mutácie.
