Ekologická kotolňa pod Juhom je od začiatku prevádzky kritizovaná. Firma sľúbila, že sa presťahuje. Neskôr informovala, že hlučnosť a znečistenie odstránila, a preto na sťahovanie nemá dôvod.
TRENČÍN. Biomasová kotolňa na Liptovskej ulici, ktorá pôsobila sťažnosti už pár rokov sľubuje presťahovanie prevádzky. Problém s popolčekom a hlukom, ktorý mal znepríjemňovať život ľuďom v okolí, podľa ich slov odstránili. Sťahovanie im preto pripadá zbytočné.
Mesto na ňu pre pretrvávajúce sťažnosti minulý rok podalo žalobu.
Od marca 2013 jej ale povolilo ďalšiu biomasovú kotolňu na Ulici 28. októbra. Sťažnosti na ňu zatiaľ nie sú.
Kotolňa je podľa firmy pod stanovenými limitmi
Hranica znečistenia je podľa firmy v súčasnosti hlboko pod nariadeniami.
„Pred približne dvoma rokmi bol problém. Priznali sme si ho a spravili sme všetko pre to, aby sa obyvateľom v okolí žilo čo najlepšie,“ povedal Jozef Greňo, konateľ firmy Služby pre bývanie, ktorá kotolňu prevádzkuje. Problém by podľa neho v súčasnosti mohol nastať len mimo bežnej prevádzky.
„Komplikácie by mohli prísť len v extrémnom prípade, akým je nehoda alebo niečo podobné. V rámci bežnej prevádzky sme spravili všetko, čo sme mali nariadené z úradu životného prostredia,“ povedal.
Nezhody s ľuďmi z okolia by vraj neboli výhodné ani pre nich. „Je v našom záujme, aby kotolňa fungovala maximálne efektívne, s minimálnymi negatívnymi prejavmi, “ povedal Greňo.
Minulý rok v lete na nich ale mesto podalo žalobu. „Žalobu sme podali na spoločnosť Služby pre bývanie a spoločnosť LIPTOVSKA. Súdom chceme dokázať, či prevádzka výhrevne a kotolne na Liptovskej ulici prekračuje primerané hodnoty hluku a obťažuje tým susedné nehnuteľnosti popolčekom nad obvyklú mieru,“ povedala hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Termín súdu ešte stále nestanovili. Firma žalobu odmieta.
„K žalobe mesta sme sa vyjadrili podaním odporu a preukázaním splnenia všetkých zákonne požadovaných opatrení,“ povedal Greňo.
Kotolňu postavili na základe stavebného povolenia a podmienok, ktoré mesto stanovilo. Prvé problémy podľa Greňa začali približne pred štyrmi až piatimi rokmi.
„Nikdy nešlo o systémový problém kotolne. Vždy sa po nejakom čase nahromadilo určité množstvo popolčeka, ktoré približne raz za pol roka uletelo von,“ povedal.
Problémy začali riešiť pridaním filtra, ktorým vraj znížili znečistenie ešte nižšie ako je stanovená norma pre Trenčín.
„Samého ma prekvapilo, aký efekt mal filter. V Trenčíne stanovili hranicu znečistenia na 50 miligramov na meter kubický. S filtrom sme sa dostali na šesť až trinásť miligramov,“ hovorí.
Hluk vraj znížili tiež. „Hlučnosť spôsobovali popolové šnekové dopravné cesty, ktoré sme nahradili nehlučným pásovým dopravníkom. Merania v rokoch 2011-2012 preukázali, že významným zdrojom hluku bola rezačka na slamu. Tú sme už odstránili. Ako palivo používame namiesto slamy drevnú štiepku a brikety. Okrem zmeny paliva sme hlučnosť znížili aj umiestnením protihlukových panelov a tlmičov hluku do filtrov,” dodal.
Sťažnosti neprestali
Sťažnosti na kotolňu od ľudí bolo počuť aj napriek tomu. Firma hovorí, že kritike sa nebráni.
Nikto však s ohlásením priamo nepríde. „Áno, hovorí sa, že ľudia sa sťažujú. Nikto ale nepríde s niečím konkrétnym. Máme nonstop dispečing, a sťažnostiam sa nebránime. Vedieť ale musíme podrobnosti o tom, kedy presne nastal nejaký problém,“ dodáva Greňo.
Ekologická kotolňa má mať podľa firmy oproti bežnej plynovej kotolni výhody k životnému prostrediu. Oxid uhličitý, ktorý spôsobuje skleníkový efekt, vypúšťa do ovzdušia aj ekologická aj bežná plynová kotolňa. Rozdiel má byť v tom, že drevená štiepku, ktorou páli ekokotolňa, ho aj naspäť pohltí.
„Je to akoby uzavretý cyklus, tým pádom šetrí prírodu. Kúrenie štiepkou je tiež lacnejšie ako kúrenie zemným plynom,“ povedal Greňo. Pri posledných meraniach z tohto roku podľa Greňa namerali ešte nižšie množstvo emisií aj hluku.
„Posledné meranie z marca ukázalo ešte lepšie hodnoty spalín - od 0,7 až 1,7 miligramov na meter kubický – a podlimitný interval hluku. Na noc je stanovených 45 decibelov, my máme 37,9.“
Merania sú náročné
Ako informoval minulý rok denník Pravda, merania nemusia byť vždy ukazovateľom. Príprava na meranie je technicky náročná, a vyžaduje zopár dní, čo spôsobuje komplikácie.
„Keby spoločnosť spaľovala niečo iné a my by sme tam prišli na kontrolu, vidíme, čo spaľuje a hneď by sme jej dali pokutu. Samozrejme, keď dáme dva dni dopredu vedieť, je možnosť, že zmenia palivo, ale väčšinou to nestíhajú,“ povedal pre denník Michal Fiala zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
