TRENČÍN. Tvorba sochárskej hviezdy Jozefa Kôstku (19121996) sa do výstavných priestorov galérie vrátila pri príležitosti storočnice narodenia sochára opäť po 27 rokoch.
V Bazovského galérii prezentujú takmer sto diel slávneho majstra, ktorý patrí k najvýznamnejším predstaviteľov slovenského moderného sochárstva minulého storočia.
Kostkova expozícia predstavuje diela od konca 30. rokov minulého storočia až po bravúrne veľkoformátové farebné kresby z rokov sedemdesiatych.
„Priaznivci umenia majú možnosť uvidieť aj sochy Dievča s drapériou, Svätopluka, Zohnutú ženu i Nevestu mesinskú z nášho zbierkového fondu. Výstava ponúka celú genézu autorovej tvorby, sochárskej, kresliarskej aj keramickej," povedala Ela Porubänová z Galérie M. A. Bazovského.
Výstava z Kostkovej tvorby sa po prvýkrát uskutočnila v Trenčíne v roku 1979. Bola to výstava, ktorá v čase normalizácie po desiatich rokoch nemilosti bola prvým návratom sochára na verejnú scénu.
Jeho druhá výstava sa v Trenčíne konala v roku 1988. „Galéria Bazovského vlastní po Slovenskej národnej galérii jednu z najhodnotnejších zbierok Kostkových sôch a kresieb. Preto koncepcia výstavy kladie dôraz na prezentáciu diela zo zbierok trenčianskej galérie," uviedla Marcela Macharáčková, neter Jozefa Kôstku a kurátorka výstavy.
Legenda sochárstva
Kôstka patrí k najvýraznejším slovenským sochárom. „V povojnovom období sa zapojil do monumentálnej pomníkovej tvorby s tematikou SNP. Jeho básnická obrazotvornosť so silným sochárskym cítením nachádzala v období spoločenského uvoľňovania nové tvary a objekty v metamorfózach ženských postáv a kvetov, v prírode, kameňoch i v spomienkach na detstvo", pokračovala Macharáčková.
Kôstka svoje výtvarné hľadania preveroval stovkami kresieb, ktoré sú kľúčom k jeho sochám. Sochárskymi klenotmi sa stala aj jeho Veľká balada, Veľký kvet, Vládca, Nájdený tvar či Matica z obdobia vrcholu jeho tvorivých síl v rokoch 1967-1968.
Jozef Kôstka mal rád ľudí, umelcov a často ich prijímal vo svojom ateliéri.
Narodil sa 29. januára 1912 v Stupave a už počas svojej ranej tvorby vystavoval diela na výstave slovenského umenia v New Yorku (1938).
Počas svojej kariéry pravidelne vystavoval doma i v zahraničí. Absolvoval študijné cesty do Anglicka Francúzska i Talianska.
V roku 1978 realizoval fontánu Pri prameni na nádvorí Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne. Štyri roky pôsobil aj vo funkcii rektora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Školu však musel v roku 1973 nedobrovoľne opustiť z politických dôvodov. Zomrel 30. septembra 1996 v Bratislave.
Zažil problémy v čase normalizácie
Spoločenská angažovanosť v období Pražskej jari postihla v normalizačnom období aj Jozefa Kôstku.
„V roku 1973 musel opustiť Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Žil a naďalej tvoril vo svojom ateliéri v Bratislave a na záhrade v Záhorskej Bystrici. Tu vznikli jeho drevené rustikálne, minimalisticky poňaté skulptúry," zaspomínala si Macharáčková.
Neskoré dielo umelca, verejnosti menej známe, obsahuje mnohé kritické spoločenské aspekty, je zbavené všetkej lubivosti a až s akousi jadrnou formou vypovedá o duchovnom rozpoložení umelca.
„V posledných rokoch života sa intenzívne venoval tiež keramickej tvorbe a maľbe.
Kostkove dielo bolo rehabilitované v osemdesiatych rokoch 20. storočia.
Národná galéria v Prahe mu vtedy usporiadala výstavu v Letohrádku na Pražskom hrade (1981) a v roku 1987 Slovenská národná galéria k 75. výročiu narodenia," dodala Marcela Macharáčková.
