Tá sa na výstave kúpe vo vani naplnenej krvou.
ČACHTICE. Hrozivé výkriky týraných žien, dievčatá naťahované na škripci i kríži či grófka Alžbeta Bátoriová namočená až po krk vo vani plnej krvi lákajú už niekoľko dní milovníkov histórie a zimomriavok do podzemia Draškovičovho kaštieľa.
Práve v ňom Trenčianske múzeum pripravilo netradičné spracovanie príbehu krvavej grófky formou statických divadelných scén.
Výstava Kúpeľ večnej mladosti, ktorej hlavnými tvorcami sú Jozef Tomík a Martin Nikmon z Bojníc, potrvá do 31. augusta.
Kruté časy v troch miestnostiach
Ponurú náladu v troch veľkých miestnostiach i v tajnej chodbe znásobuje temné osvetlenie, dobová hudba, množstvo malieb, srdcervúci krik, plač mučených dievčat i dobové oblečenie postáv z krutých časov.
Exkurzia sadistickým obdobím z čias Bátoričky sa začína v prvej miestnosti verbovaním nevinných dievčat do grófkiných služieb.
Ján Ujváry prezývaný Ficko získava devy, na ktoré za dalším múrom čaká hotové peklo. Jedno z dievčat kruto trpí na škripci, druhé je vyvesené na obrovskom kríži.
Všade strieka krv a telá mučených dievčat v hrozných útrapách opúšťa život.
Zrazu vchádzate do temnej tajnej chodby, ktorá vás dovedie až do Bátoričkinho raja.
Mladá grófka s nádherným vrkočom je vo veľkej vani až po krk ponorená v krvi umučených diev.
Verná pomocníčka Dora Szentésová jej pravidelne z veľkej kade prilieva do kúpeľa novú čerstvú krv.
Krvi nárek z vlastných zdrojov
Celá kompozícia s prípravou figurín i maľovaním vznikala približne dva mesiace.
„My máme kostýmov z tejto doby vytvorených strašne veľa. Je to všetko naša výroba a problém ošatiť Bátoričku, Ficka, či pomocníčky Doru Szentésovu a Helenu Jó nebol problém. Šili to kočky z Prievidze," prezradil Jozef Tomík, spoluautor výstavy.
Spolu s dalšími tvorcami vsadili predovšetkým na výtvarno-umelecké spracovanie netradičnej výstavnej expozície.
Zhrbenú postavu Ficka si autori pred jej výrobou z polystyrénu naštudovali z knihy Joža Nižnánskeho Čachtická pani.
Podzemie tvorcov fascinovalo Svojským spôsobom zabezpečili aj množstvo originálne vyzerajúcej krvi mladých dievčat pre Bátoričkin kúpeľ.
„Vodu sme zafarbili červenou potravinárskou farbou. Dokonca aj krik mučených a zúfalých dievčat pochádza z našich zdrojov.
Návštevnosť výstavy je od prvých dní vysoká.
Štatistiky v minulom roku vyčíslili návštevnosť hradu na 70-tisíc, v kaštieli s múzeom bolo iba 3500 ľudí," povedal Peter Pastier z Trenčianskeho múzea.
Do najspodnejších útrob Draškovičovho kaštieľa napriek veľkému záujmu verejnosti so sebou ale neberte najmenšie deti.
Pohľad na hrozivé výjavy by im dojem z našej histórie určite úplne pokazil a privodil aj niekoľko bezsenných nocí.
„Návštevu výstavy odporúčame deťom, ktoré dovŕšili minimálne dvanásť rokov," potvrdil Pastier.
Neprívetivo vyzerajúce priestory podzemia kaštieľa fascinovali aj tvorcov expozície. „Tá výstava sa do takýchto priestorov hodí. Ideálne bude, keď sa k statickým scénam v budúcnosti pripojí aj reálne strašenie živými postavami v ďalších priestoroch podzemia," pokračoval Tomík.
So živými scénami by chceli začať už počas leta.
Krvavá grófka cez leto ožije
Cieľom autorov výstavy nebolo autentické zachytenie dobových krutostí.
Pri koncepcii výstavy si pomohli aj legendami spojenými s grófkiným menom.
V žiadnych súdnych záznamoch sa nikdy nepotvrdili krvavé kúpele či roky tradované týranie železnou pannou.
Napriek tomu je s týmito praktikami Alžbeta Bátoriová dodnes spájaná.
„Pripravili sme divadelné statické scény, ktoré nevychádzajú a priamo sa nedržia historických faktov.
Aj keď sa krvavý kúpeľ večnej mladosti nikde nespomína a nie je historicky podložený, nechceli sme ladiť túto tematickú výstavu náučne, ale skôr populárne.
Je doplnkom k odborne ladenej výstave na vyššom podlaží," uviedol Pastier.
Počas letných prázdnin hrozivé figuríny dostanú aj život.
Priamo v podzemí kaštieľa by dobové scény mali vytvoriť herci. „Na túto aktivitu sme si dohodli ochotníkov zo skupiny sokoliarov Aquila.
Výber týchto hercov bude realizovaný práve touto skupinou, ktorej dušou je aj spoluautor výstavy Jozef Tomík," dodal Pastier.
