TRENČÍN. Skupina anonymných gamblerov v Trenčíne funguje už niekoľko rokov. O priebehu závislosti, aj jeho súčasného života porozprával jeden z nich.
Aký bol Váš prvý kontakt s hazardnými hrami?
– Pred niekoľkými rokmi, ako väčšina mladých ľudí, som navštevoval rôzne bary, kde som sa počas víkendu chcel zabaviť a vyvetrať hlavu z pracovného týždňa. Postupom času sa začali objavovať vo väčšine podnikov nášho mesta hracie automaty. Spočiatku hrali automaty iba kamaráti, mne osobne to vadilo.
Kedy ste automat prvý krát vyskúšali?
– Za nejaký rok prišiel osudný moment, keď som zo zvedavosti hodil prvých desať korún do hracieho automatu. Ako to býva zvykom- začiatočnícke ne- šťastie, z desať korún sa za pár minút hrania stalo sto.
Pokračovali ste v hraní?
– Ako čas plynul, tak z jedného pár minútového hrania cez víkend sa stala niekoľko hodinová denná závislosť.
Prečo sa práve u vás z toho stala závislosť?
– Nie som lekár, ale po prečítaní odbornej literatúry viem, že gamblerstvo je chorobou takzvaných rýchlych impulzov. Predispozíciu na túto chorobu som mal a mám aj ja, a preto som nedokázal kontrolovane hrať.
Ako veľmi ovplyvňuje človeka prostredie v ktorom vyrastá – v súvislosti s hraním?
– Prostredie má určitý vplyv ako napríklad aj v mojom prípade keď kamaráti z partie hrali dávno predo mnou. Oni sa však gamblermi nestali.
Mal podobný problém niekto z vašej rodiny?
– Nie, v rodine som jediný gambler. O to väčší to bol šok pre mojich blízkych po odhalení pravdy.
Kompenzujú si hráči hazardnými hrami niečo iné čo nevedia zvládnuť v živote?
– V mojom prípade ako u väčšiny gamblerov – áno. To som však pochopil až na stretnutiach Anonymných Gamblerov v Trenčíne. Gamblerstvo je emocionálna choroba. Ja som v hracích automatoch hľadal útočisko pred reálnym životom, pred partnerskými problémami.
Ovplyvňuje dostupnosť,množstvo a vzdialenosť ľudí od automatov, koľko času strávia hraním?
– Určite áno. Počet návštevníkov herní by bol menší, keby herne neboli na každom rohu. Napríklad, nebolo by toľko hráčov na Sihoti, keby sú herne len pri letisku. Aj keby to tak bolo, a herne by boli len vo väčších mestách na určitých miestach, stále sa vynára problém s online herňami prostredníctvom internetu.
S akými pocitmi ste trávili dni v časoch keď ste hrávali najviac?
–Dni, keď som hrával denne približne päť hodín o stovky eur, boli jedno obrovské klamstvo. Každú sekundu som žil v klamstve, snívaní, plánovaní ako zohnať peniaze, ako vrátiť požičané, ako si ísť čo najskôr a čo najviac zahrať a ako hrať aby si nikto nič nevšimol.
Mali ste nejaký cieľ?
– Ukájal som sa predstavou veľkej výhry, ktorá na mňa čaká a zmaže dlhy, a ja začnem nový život. Bokom išla moja rodina, moji priatelia aj pracovné povinnosti.
Koľko rokov ste hrali, kým vás napadlo, že to je problém?
– Hrával som približne sedem rokov. Nikdy som si nepripúšťal, že by som bol závislý. Počas tých rokov to o mne nikto netušil, až kým sa to celé neprevalilo v rodine a ja som si to celé uvedomil.
Prišiel konkrétny impulz kvôli ktorému ste to začali riešiť?
– Prišla facka ktorá bola mne vykúpením, no priniesla veľkú bolesť mojim blízkym. Hneď v ten deň, v momente uvedomenia si, že som patologický hráč, som na internete našiel stránku skupiny anonymných gamblerov v Trenčíne.
Aké boli vaše prvé kroky v liečbe?
– Prvé kroky viedli k psychologičke a na stretnutie skupiny AG v Trenčíne.
Čo bolo pre vás motiváciou so závislosťou bojovať?
– Hlavnou motiváciou je moja dcéra.
Čo bola prvá vec, ktorá vám pomohla vzdorovať?
– Pochopenie a prijatie pravdy, že som závislý, že som gambler.
Čo vidíte ako najväčšiu pomoc pri bojovaní so závislosťou?
– Najväčšou pomocou pre mňa sú stretnutia skupiny AG.
Ako ste sa dostali k AG?
– Ako som spomínal, prostredníctvom internetu. Všetky informácie sú na internetovej stránke. Stačí len prísť.
V čom bol prístup skupiny iný než u psychológa?
– Podľa mňa ani ten najlepší psychológ nerozumie gamblerovi ktorý začína bojovať so svojou závislosťou ako gambler, ktorý už nejaký čas tú závislosť vie ovládať a pracuje na svojom uzdravovaní.
Pomohol Vám napriek tomu v niečom?
– Nemôžem povedať že mi nepomohol, poskytol mi cenné rady, no sám ma nasmeroval na skupinu AG v Trenčíne.
Koľko rokov skupinu navštevujete?
– Skupinu navštevujem necelé dva roky.
Ako sa líšia pocity ktoré ste mali z automatov vtedy, a po vstupe do skupiny?
– Keď som hrával, automaty boli mojím telom i dušou. Teraz nie sú nič. V skupine som časom nutkanie hrať automaty vymazal z hlavy a vrátil sa k životu, ktorý som žil skôr ako som začal hrať.
Je skupina otvorená pre všetkých?
– Je otvorená pre každého hráča, ktorý chce so svojou závislosťou niečo spraviť. Hlavným cieľom skupiny je pomáhať gamblerom, ktorí ešte stále trpia.
Je skupina spoplatnená?
– Nie, je finančne nezávislá. Nie sú v nej žiadne povinné poplatky. Funguje na základe dobrovoľných finančných príspevkov samotných gamblerov, ktorí sem chodia.
Ako vnímate svoju budúcnosť a celkovo život teraz ?
– Normálny život žijem, ale s tým rozdielom, že viem, že som gambler . Nikdy na to nesmiem zabudnúť. A nad budúcnosťou ohľadom patologického hrania sa nezamýšľam. Žijem pre prítomnosť a držím sa jedného hlavného hesla AG, že dnes nebudem hrať.
Na čo sa najviac tešíte v dňoch ktoré prídu?
– Teším sa a som vďačný za dnešok. Lebo dnes som nehral.
