Dlhé roky bol v úzadí a čakal na svoju šancu. Napokon sa stal jedným z najlepších brankárov Fortuna ligy. Igor Šemrinec prežíva krásne futbalové obdobie a verí, že nekončí.
Na šancu ste čakali dlhé štyri roky. Ako si spomínate na toto obdobie?
- Stále som veril, že šanca jednoducho príde. Klub mi predĺžil po dvoch sezónach zmluvu napriek tomu, že som nechytával. Za to mu patrí vďaka. Stále som dúfam v šancu. Jedného dňa prišla a podarilo sa mi ju chytiť za pačesy.
Miloš Volešák odišiel zo dňa na deň. Zaskočila vás nová situácia?
- Zostal som prekvapený. Blížil sa koniec prestupového obdobia. Nečakal som, že by takáto situácia mohla nastať. Niekto z nás zvyšných musel zrazu dostať šancu v bráne. Snažil som sa sústrediť sám na seba, aby som ponúknutú príležitosť nepremárnil.
Čo bolo v tých chvíľach najdôležitejšie?
- Upratať si v hlave. Za tých pár rokov v Trenčín som sa presvedčil o tom, že po športovej stránke mám na to, aby som chytával v najvyššej súťaži. Aby som to dokázal, potreboval som sa pripraviť na zápasy psychicky. Predtým som nezažíval podobné situácie. Odmakal som si tréninig, ale bolo jasné, že na zápas nastúpi Miloš Volešák.
Počas tréningov ste šli naplno do každej lopty. Šanca však môže prísť kedykoľvek, aj počas zápasu.
- Je to tak. Brankár sa počas stretnutia zraní alebo ho vylúčia a do brány musí ísť niekto iný. Snažil som sa pripravovať aj na podobné situácie. Keď už bolo jasné, že chytať budem ja, prišla mi príprava na zápas automatická a nerobila mi žiadne problémy.
Najmä jarná časť vás zachytila v skvelej forme. Predviedli ste vrchol výkonnosti?
- Neviem kde je potenciál celého mužstva a ani ten vlastný. Na hodnotenie týchto ukazovateľov sú tu iní odborníci. Dúfam však, že nebol. Skončená sezóna je pre mňa úplne ako zo sna. Prežili sme niečo famózne. Snáď to nie je koniec všetkého. Keby sme sa uspokojili so ziskom double, bolo by to zlé. Máme pred sebou ďalšie výzvy.
Počuli sme na vás aj označenie „najlepší brankár ligy“. Čo vy na to?
- Sledujem všetkých gólmanov, ale takéto označenie neberiem. Podľa môjho názoru je najlepším Miloš Volešák.
Tréner Hodál o vás povedal, že si futbal užívate akoby ste práve vyšli z dorastu. Je to pravda?
- Mladý už nie som, mám 27 rokov. Zažívam však silné emócie. Som na tom podobne ako hráči, ktorí v našej kabíne iba začínajú a sú o niečo mladší odomňa. Štyri roky som zohrieval lavičku a zrazu som v centre všetkého. Pocity radosti sú preto u mňa o niečo vyššie ako u rovesníkov, ktorí nastupujú v základnej jedenástke dlhšie roky.
Viackrát ste mali na ruke natiahnutú kapitánsku pásku. Vedeli by ste si na ňu zvyknúť natrvalo?
- Pravým kapitánom na ihrisku aj mimo neho je Peter Kleščík. Ak nastúpi, dám mu ju naspäť. Nestalo sa tak iba dva razy, keď sme boli v závere zápasu pod tlakom a nebolo čas mu ju vrátiť. Pri preberaní Slovnaft Cupu aj Esencie hry to bol práve on, kto ju dostal do ruky ako prvý.
Pri oslavách na Mierovom námestí ste prišli o dlhočiznú bradu. Je vám za ňou smutno?
- Už som si na ňu zvykol, veď som ju nosil od decembra. Je mi za ňou troška ľúto, ale zároveň som aj rád, že sa pri mne ľudia pre ňu nezastavujú. Bol okolo nej riadny rozruch. Stala sa akýmsi symbolom nášho úspechu. Svojou mierou prispela k tomu, čo sa nám podarilo dokázať. Útočníci súpera mali pred ňou rešpekt.
Trenčín vyhral všetko, čo sa dalo. Kde bol ukrytý základ úspechu kolektívu?
- Dôležitá bola zimná príprava v Turecku. Odohrali sme počas nej zápasy s kvalitnými súpermi. Utvrdili sme sa, že môžeme zdolať kohokoľvek. Ukázali sme úžasnú psychickú odolnosť. Zo začiatku som sa o zápase v Žiline vyjadroval, že nebude rozhodujúcim v boji o titul. Po mentálnej stránke bol. Do konca jari sme získavali body, hoci sme niekedy nehrali dobre.
Spomeniete si na moment, kedy ste si boli istí ziskom titulu?
- Boli dva. Po zápase v Ružomberku, keď Van Keseel premenil pokutový kop. A potom náročný zápas v Banskej Bystrici.
V tíme Trenčína je veľa zahraničných hráčov z rôznych kútov sveta. Je náročné skĺbiť kabínu, aby ladila do jedného kompaktného celku?
- Nie je to jednoduché. Mali sme však dosť času počas zimného obdobia. Možno sa zasmejete, ale k zblíženiu pomôže napríklad aj spevácka súťaž počas sústredenia. A najmä, s trénermi sme pracovali na mentálnej príprave. Nie je veľký problém so Slovákmi. Tí sa rýchlo naučia, čo treba robiť. Chalani spoza hraníc potrebujú viac času. V tomto smere všetko skvele zvládol realizačný tím.
V júni príde na rad žreb kvalifikácie Ligy majstrov. Premýšľali ste nad tým, koho by ste si želali?
- Nie sme nasadení, takže môžeme očakávať silného súpera. Nemám medzi tímami vyhradeného favorita. Určite to pre nás nebude prechádzka ružovou záhradou. My si ale veríme.
Nepovedali ste žiadny tím. Takže môže byť aj majster Kazachstanu?
- Pokojne, alebo aj Albánska. Rád by som sa pozrel do exotickej krajiny.
