Jeho neustálu aktivitu dokazuje najnovšia výstava Sochy.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM . Jedna z najvýznamnejších postáv v histórii novomestského sochárstva, Milan Struhárik, vystavuje od 22. mája množstvo svojich umeleckých diel.
Na domácejpôde predstavuje prierez svojou tvorbou opäť po desiatich rokoch.
Očarujúce sochy z dreva i bronzu, ale aj farebné kresby jubilujúceho výtvarníka si môžu priaznivci umenia prezrieť do 30. júna vo výstavných priestoroch Mestského kultúrneho strediska.
Diela akademického sochára Milana Struhárika sú už desaťročia spojené s celoslovenským výtvarným dianím.
Má za sebou desiatky výstav.
Jeho diela obdivovali priaznivci umenia od roku 1961 okrem rodného Slovenska aj v Japonsku, Nemecku, Poľsku, Juhoslávii, Maďarsku i v Čechách.
Drevu vdýchol dušu
Harmonickej tvorbe Milana Struhárika dominuje ženská figúra i viacfigurálne kompozície. „Inšpirácia prichádza sama, s tou som nikdy nemal problémy. Skôr zápasím s časom, obzvlášť v dnešnejdobe. Som nesmierne rád, keď sa môžem vrátiť k sochárskej tvorbe, ktorú mám najradšej," vyznal sa umelec.
Ten už v roku 1967 vytvoril pomník z bronzu a kameňa Štefanovi Ambrózymu v Mlyňanoch a o rok neskôr pomník z mramoru Ľudmile Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou.
„Na pomník Ambrózyho som doteraz hrdý, vyhral prvú cenu v súťaži," zaspomínal si sochár.
Potom nasledovali desiatky realizácií po celom Slovensku i zastúpenia v zbierkach doma i v zahraničí.
Pre pozitívne vyžarovanie Struhárikových sôch je drevo ideálnym materiálom.
„Hoci sa pohoda dá vytvoriť v rôznych materiáloch, drevo mi nahráva svojou teplotou. Používam drevá, ktoré sa dajú farebne dotvárať. Mám rád drevo, ktoré je schopné poslúchať," usmial sa.
V jeho rukách dostalo lipové, javorové, hruškové i orechové drevo skvostné podoby.
I vzácnemu ebenu či mahagónu dokázal vdýchnuť ľudskú dušu.
Na vlastnú bustu ho presvedčila manželka
Veľké sochárske úsilie venoval Milan Struhárik aj bustám.
Okrem iných vytvoril v roku 1978 bustu Miloša Alexandra Bazovského pre galériu v Trenčíne, zvečnil aj podobizne Ľudmily Podjavorinskej, Dominika Štubňu Zámostského či prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej.
Súčasťou výstavy sú aj busty jeho vnúčeniec i vlastný autoportrét.
„Moja vlastná busta bola prianím manželky. Roky ma k tomu nabádala, ja som odolával. Do akej miery som sa dokázal vystihnúť, je ťažké posúdiť. Je rozdiel pozorovať sa v zrkadle a potom tento obraz preniesť do sochárskejpodoby," dodal jubilujúci akademický sochár Milan Struhárik.
