TRENČÍN. Park s rozlohou asi 215 hektárov je takmer priamo v meste, takže vzdialenosť oddychových miest od obydlí je minimálna. Brezina má v rámci Trenčína svoj samostatný regulatív, ktorý špecifikuje prípustné a neprípustné funkcie.
Ako TASR informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová, hranice lesoparku Brezina sú dané územným plánom, nemenia sa ani v procesoch zmien a doplnkov a zároveň je okolo parku definované pásmo. "Lesopark sa rozkladá na terénnom masíve Breziny, ktorého najvyšším bodom je Kozí vrch (381 m n. m.). Masív Breziny je najzápadnejší výbežok Strážovských vrchov," priblížila Ságová.
Ako dodala, pre lesopark sú typické počiatočné strmé stúpania prístupových ciest a chodníkov. Po tom, ako sa cesty "dopracujú" na vrchol plošiny, stúpajú či klesajú už len mierne. "V lesoparku napriek názvu Brezina brezy takmer vôbec nerastú. Brezina dostala svoje pomenovanie po brezách pre to, lebo to boli prvé dreviny, ktoré sa v lokalite lesoparku uchytili v začiatkoch jej opätovného zalesňovania. Dnes tu prevažujú ihličnany, najmä borovice. Častou drevinou je však i javor, buk lesný, smrekovec, brest, z invazívnych druhov je to agát iné," doplnila trenčianska hovorkyňa.
S lesoparkom Brezina úzko súvisí Čerešňový sad, ktorý je v blízkosti Trenčianskeho hradu. Kedysi bol porastený takmer výhradne čerešňovými a višňovými stromami, dnes sú pomedzi pôvodné stromy zamiešané aj brezy a iné stromy, avšak mesto tu chce investovať do obnovy výsadbou čerešní a vybudovaním besiedky. Dnes sú tu k dispozícii tri ohniská, na Brezine je ich celkovo 12.
"Jedinou verejne prístupnou cestou pre automobily je asfaltová cesta vyúsťujúca do masívu Breziny zo severovýchodnej časti Trenčína. Známy je Pamätník umučených na Brezine. O lesopark Brezina a ostatné verejné zelené plochy sa starajú pracovníci Mestského hospodárstva a správy lesov," uzavrela Ságová.
