TRENČÍN. Samospráva pripravuje nový plán rozvoja mesta na najbližších sedem rokov, ale s definíciou rozvoja až do roku 2040. Spôsob, akým sa mesto rozhodlo plán vytvoriť, nie je na slovenské pomery bežný. „Riešime ho vlastnými silami s pomocou expertov, ale aj obyvateľov mesta,“ povedal primátor Trenčína Richard Rybníček.
V týchto dňoch dostane dvetisíc náhodne vybraných domácností z Trenčína dvanásťstranový dotazník, v ktorom sú otázky o doprave, bývaní, práci, životnom prostredí a službách v meste. Roznášať ho budú mestskí zamestnanci.
Súčasťou dotazníka sú tiež otázky k smerovaniu a rozvoju mesta. Obyvatelia mesta môžu napísať, aký Trenčín si želajú a akým smerom sa má uberať jeho rozvoj do budúcnosti.
Okrem dotazníka pripravilo mesto aj sériu ôsmich verejných diskusií a workshopov pre obyvateľov na témy ako cestovný ruch, zeleň, kreatívny priemysel, komunity, služby či urbanizmus a cyklodopravu. Budú sa konať od polovice mája do konca júna.
Okrem zástupcov mesta a obyvateľov sa ich zúčastnia aj odborníci, spolu budú diskutovať o možných podobách mesta. Konečná podoba dokumentu by mala byť hotová na jeseň tohto roka. Celkové náklady na vypracovanie dokumentu sú zhruba 20-tisíc eur.
Ústup od priemyslu
Podľa Rybníčka sa už aj na Slovensku pomaly začína konkurenčný boj medzi mestami o obyvateľov. „Trenčín starne a aj prílevom mladých ľudí chceme tento trend zastaviť. Či už ide o získanie nových obyvateľov alebo ľudí, ktorí odišli a mohli by sa vrátiť,” povedal.
Výsledok prieskumu bude podľa primátora jednoznačný. „Už po workshopoch Trenčín Si Ty cítime, aké mesto ľudia chcú mať. Toto je mesto postavené na histórii, cestovnom ruchu, kultúre a ekologickom žití. Očakávam ústup od priemyselných parkov, zbrojárskych a strojárenských fabrík,“ dodal Rybníček.
Plán rozvoja mesta má uľahčiť investorom plánovanie svojich investícií, pretože budú vedieť, čo ich v Trenčíne čaká. Vďaka projektu Trenčín Si Ty a nového plánu hospodárskeho rozvoja bude Trenčín podľa Rybníčka v priebehu desiatich až pätnástich rokov najlepšie miesto a mesto pre život na Slovensku.
Kvalita života na prvom mieste
V takomto rozsahu nerobila prieskum verejnej mienky žiadna iná samospráva na Slovensku.
Trenčianska samospráva by mohla byť podľa konzultanta zo Spectra Centra excelencie pri STU Vladimíra Ondrejičku príkladom, že plány rozvoja sa dajú urobiť ináč, lepšie, efektívnejšie. „Kľúčovým princípom sa stáva kvalita života obyvateľov, ekosystémové prvky a bezpečnosť, menej sa orientujeme na ekonomické aspekty, podnikanie,“ dodal.
Plán má pozitívny ohlas
Do projektu sa plánujú zapojiť aj architekti zo združenia Náš Trenčín. Tí v minulosti kritizovali chýbajúcu víziu rozvoja mesta. „Určite sa chceme do tohto procesu v rámci možností aktívne zapojiť. Zvolená forma je cestou k vízii mesta, všetko ale bude záležať od spôsobu jej napĺňania,“ povedal architekt Igor Mrva.
Postup mesta schvaľuje Eva Balážová z Asociácie komunálnych ekonómov. „Som zástancom presne takéhoto prístupu. Najlepšie je, keď ľudia, ktorí poznajú možnosti mesta, budú nositeľmi hlavných myšlienok.
Dôležitý je ale aj pohľad expertov, ich pohľad zvonku je iný. Koordinovaná symbióza, kde povedia svoj pohľad obyvatelia, podnikatelia, mimovládne organizácie, mesto a odborníci je ideálny postup,“ dodala Balážová.
Ľudia fabriky v Trenčíne nechcú
Krátky prieskum v uliciach Trenčína ukázal, že ľudia chcú z mesta turistické centrum. „Máme úžasný hrad, treba to využiť, aby sem chodilo viac zahraničných hostí,“ povedala Eva Chupáčová.
„V meste nám chýba viac možností pre deti, viac zelene, trávniky kde sa dá posedieť. Mesto by sa malo orientovať viac na kultúru a cestovný ruch. Nie továrne a nákupné centrá,“ povedala Romana Dudáčková z Trenčína.
Podobne vidí rozvoj mesta aj Marek Matejovič. „V Trenčíne jednoznačne cestovný ruch a kultúra, možno by som to spojil aj s Trenčianskymi Teplicami. Priemyselné centrá nech si robia inde.“
