Pod hradom Matúša Čáka sa totiž stane generálnym riaditeľom bašty slovenského hokeja Dukly Trenčín. Do riadiacej stoličky v trenčianskom klube sa oficiálne posadí od konca mája, keď má jeho vymenovanie potvrdiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Dukla, a. s. Pozhovárali sme sa s ním o jeho plánoch v Trenčíne či hráčskej kariére.
Od novej sezóny budete vykonávať funkciu generálneho manažéra. Priblížte, ako ste sa k nej dostali a kedy vás Dukla Trenčín kontaktovala s tým, aby ste zasadli na daný post?
– Uvažovalo sa o tom už minulý rok, keď Daňo zvažoval, že vo vedúcej pozícii skončí. Napokon z toho ale zišlo. Celý rok som mohol premýšľať. Ponuka prišla znova, keďže sa Jozef už definitívne rozhodol ďalej nepokračovať. Následne sme s Vilom Ružičkom išli na kávu a dohodli sme sa.
Trenčania obsadili v základnej časti Tipsport extraligy 2014/2015 šiestu priečku a splnili predsezónny cieľ, ktorým bol postup do playoff. Na poste generálneho manažéra ste v tom čase neboli. Ste s odstupom času s umiestnením spokojný?
– Nemyslím si, že postup do play-off je v Trenčíne niečo výnimočné. Mala by to byť automatická vec, aj keď sa to rok predtým nepodarilo. Vo vyraďovacej fáze mohli chlapci viac zabrať, byť trošku odvážnejší a pobiť sa o účasť v semifinále. Banská Bystrica bola hrateľným súperom.
S akými ambíciami vstupujete do svojej funkcie?
- Po tom, čo sa stabilizovala situácia v klube, musíme mať ciele len a len vyššie. Je potrebné vylepšiť káder v rámci našich možností, pretože nechceme zostať nikomu nič dlžní počas sezóny alebo ponej. Chceme dosiahnuť minimálne 6. miesto z predchádzajúceho ročníka. Bol by som však rád, ak by sme vytvorili hráčsky káder, s ktorým by sme sa umiestnili ešte vyššie.
Košice obhájili titul. Sú oceliari zaslúžene šampiónom ligy?
- U Košíc triumf nikdy nie je prekvapením. Podmienky na hokej aj hráči sú tam jednoznačne najlepší. Teší má, že ich Bystrica potrápila. Bola veľmi blízko, úspech ale záležal od viacerých faktorov. Na konci sa od nich odklonilo šťastie. Verím, že ich v novom ročníku v boji o ligový titul niekto porazí.
Stále sa špekuluje o možnosti, že by sa mohol do domácej súťaže znova vrátiť bratislavský Slovan. Privítali by ste belasých v súťaži? Z marketingového hľadiska by bol Slovan zaručene ťahákom pre fanúšikov hokeja a na štadióny by si možno našlo cestu viac priaznivcov.
- Bratislavčania by spravili chybu, keby šli do českej ligy. Zastávam však názor, že Česi nestoja vo vlastnej súťaži o nikoho zo Slovenska. Ak by vstúpili naspať do extraligy, hodnotil by som to pozitívne. Hovoril som, ešte keď odchádzal do KHL, že všetci budeme za nimi plakať. V Trenčíne nebolo lepšieho zápasu, ako keď prišiel Slovan, a tak to bolo na viacerých štadiónoch. Marketingová hodnota ligy by stúpala, pritiahla by na tribúny viac ľudí a do hry by vstúpili noví sponzori.
Po ukončení sezóny začali v klube prebiehať prvé rokovania s hráčmi. Dukla sa dohodla na predĺžení zmlúv s oporami tímu – Tiborom Melichárkom a najproduktívnejším hráčom uplynulého ročníka Vladimírom Nemcom. Trenčianski priaznivci očakávajú príliv ďalších skúsených tvárí pre nadchádzajúce obdobie. S akými hráčmi momentálne Trenčín rokuje a ktoré posty potrebuje Dukla vystužiť?
– Kompletne sa nám rozsypala obrana. Takmer všetci defenzívni hráči odišli, takže v prvom rade potrebujeme vybudovať silné zadné rady. Chceme získať troch-štyroch skúsených zadákov, ku ktorým doplníme mladých. Z osemnástky je tu napríklad Aďo Hatala. V útoku máme podpísaných Michala Hlinku, Petra Šišovského aj Patrika Koyša, takže v ofenzíve základ ako-tak máme. Avšak, ešte by som to rád vyšperkoval nejakým kvalitným strelcom.
Z tímu odchádza do Pardubíc syn trénera Ernesta Bokroša, Tomáš. Nádejný mladík nazbieral v sezóne 28 plusových bodov a spomedzi obrancov bol v tomto smere najlepší. Dokáže nájsť Dukla adekvátnu náhradu?
– Každého mrzí, keď stratí dobrého hráča. Nebránime nikomu v odchode, ale plánujeme sa uberať cestou, aby do Trenčína prišli hráči aspoň na dva-tri roky. Nech sa ukážu a až potom nech odídu za lepším angažmánom. Inak je hráčov náročné udržať. My im nedáme lepšie peniaze ako v českej lige. Chyba nastáva, ak ešte nestabilizovaní hráči zo slovenskej ligy odchádzajú z tímu na prvú ponuku, ktorú dostanú. Potom majú chalani problémy, nevedia sa uchytiť a už sa len potulujú kade-tade. Do Trenčína chcem viac stability, aby sa nám káder neroztrúsil po každom roku. Závisí to od finančných prostriedkov a podmienok, ktoré sa hráčom vytvoria.
Zaujal aj spomínaný talentovaný útočník Patrik Koyš. Prišli nejaké ponuky na jeho možnú kúpu?
– Neviem o žiadnych. Rokoval som s jeho agentom s tým, že chceme, aby hral za Duklu aj v ďalšej sezóne. Patrik teraz skončil v juniorke. Ak by v Trenčíne odohral dva perfektné ročníky, má inú štartovaciu pozíciu, čo sa týka zahraničných možností, ako keby hneď zutekal inam. Musí ukázať, že talent vie pretaviť aj v hre a bude patriť k ťahúňom nielen v Trenčíne, ale celej extralige.
S hokejom ste začínali v Dubnici nad Váhom, ku ktorému vás priviedol váš otec. Bol pre vás práve on vzorom?
– Samozrejme. U nás doma sa o ničom inom nehovorilo a neuvažovalo. Mám mladšieho brata, ktorý zostal podobne ako otec v bráne. Neskúšal som ani ostatné športy. V podstate, keď som mal šesť rokov, otec ma zobral na štadión a odvtedy som tam.
V tíme Dubnice ste vybojovali za starších žiakov titul. Vaším tímovým kolegom bol nielen váš brat Michal, ale aj Pavol Demitra. Spomínate ešte na zlatý juniorský moment?
– Na ten sa už pomaly zabúda. V Dubnici sa chvália už len svojím posledným titulom starších žiakov, ktorý vyhrali pár rokov dozadu. My sme vyhrali v Poprade a boli to úžasné chvíle. Vtedy bol taký systém, že Paľo Demitra musel zostať tam, kde chodil dovtedy do triedy. Nemohol ísť do mladšieho dorastu. Roky s nami nehrával, ale v ôsmej triede zostal pri nás aj s niektorými staršími hráčmi.
V sezóne 2000/2001 ste bojovali s vojakmi o majstrovský titul, avšak vo finále ste stroskotali na Zvolene. Napriek striebornej medaile bola finálová prehra najbolestivejšia vo vašej kariére?
– Nepríjemné bolo v prvom rade to, že sme prehrali na domácom ľade. Vtedy sa pre nás celá sezóna vyvíjala úžasným spôsobom. Trénoval nás Július Šupler, zišli sme sa neskutočná partia a mali sme za sebou skvelú podporu publika. V tom čase chodilo na štadión na každý zápas 5-6 tisíc ľudí. Tí nám rýchlo dali zabudnúť na bolestivú porážku. Zostali po prehratom finále polhodinu na štadióne a tlieskali a skandovali. Niekto musel byť aj druhí, a vtedy to zostalo na našich pleciach.
Zaujímavosťou je, že ste trénerskú kariéru odštartovali na Islande v tíme Skautafélag Akureyrar, čo je vcelku netradičná hokejová destinácia. Opíšte dôvod, prečo ste sa rozhodli manažovať v krajine gejzírov, kde ste, mimochodom, trénovali aj juniorskú reprezentáciu Islandu.
– Brat chytával na Islande. Keď som skončil aktívnu hráčsku kariéru, mal som trénerskú C licenciu. Oznámil som to v klube a dohodli sme sa, že by som tam mohol ísť trénovať. Tam to funguje tak, že tréner má pod palcom všetkých, od prípravky až po ženské mužstvo. Je to exotika. Liga sa skladá z troch mužstiev, čo vám zaručuje každý rok medailu. Dvakrát sme s mužmi vyhrali, raz sme obsadili druhé miesto. Bola to skôr sranda, ako nejaká seriózna robota. Naučilo ma to však zopár veciam. Získal som určitú rutinu, pretože som mal denne až sedem tréningov.
V Dukle ste v sezóne 2013/2014 získali s juniorským tímom najcennejší kov. Bola to náplasť za prehru vo finále v seniorskom tíme proti Zvolenu?
– Ako seniorskému hráčovi sa mi nepodarilo nikdy vyhrať a v tom čase prišiel v pozícii manažéra prvý seriózny zisk titulu. Vychutnával som si to naplno, obzvlášť, keď sme doma porazili v poslednom piatom zápase finálovej série bratislavský Slovan. Tri a pol tisíca divákov, nedeľa poobede, nádhera...
Mládež Dukly Trenčín je výstavným javom v slovenskej hokejovej skrini. Po vlaňajšom zisku titulov majstra Slovenska v kategórii juniorov, dorastencov aj starších žiakov sa klub teší z obhajoby „zlatého hetriku“. Ako vnímate silnú pozíciu trenčianskeho mládežníckeho hokeja na Slovensku?
- Vôbec nie som prekvapený. Na vlastné oči vidím, ako sa pracuje s mládežou. Trenčín je postavený na domácej liahni. Máme tu len minimum hráčov z okolia. Kolegovia sa venujú chlapcom a dávajú to toho fakt všetko. Nikto to tu nefláka. Všetkým nám na tom v Trenčíne mimoriadne záleží, a to sa prejavuje v úspešných výsledkoch.
Rysuje sa do budúcna mužstvo, ktoré by mohlo zbierať tituly aj v seniorskej kategórii?
- Trenčín je dlhodobo úspešný v kategóriách mládeže, ale u seniorov sa to už dosť dlhú dobu nepodarilo. V mužskej lige ponúknu mladým hráčom z Čiech o 300 eur vyšší plat a chlapci zutekajú, pretože si myslia, že ich tam čaká závratná kariéra. To ale, bohužiaľ, nie je pravda. Mladí hráči musia pochopiť, že je pre nich lepšie zostať do 23-24 rokov v domácom prostredí, kde budú rásť a rozvíjať sa, a potom budú mať inú štartovaciu čiaru, aby sa presadili niekde v zahraničí a boli k dispozícii pre reprezentáciu.
V Trenčíne bol vždy športom číslo jeden hokej. V posledných rokoch však to nie je celkom tak, pretože sa dostal do popredia futbal. Kedy Dukla získa znova pozíciu jednotky?
- Je pravda, že sa situácia obrátila, avšak AS Trenčín má pred sebou ešte veľa rokov, aby v globále dosiahol popularitu Dukly. Samozrejme, momentálne je v rámci mesta na tom lepšie futbal než hokej, ale to sa chystáme veľmi rýchlo zmeniť. Nech si futbalisti užijú svoje postavenie, kým sú na vrchole, pretože o chvíľku zas prichádza Dukla.
Autor: Tomáš Kotlárik
