Zberateľskou raritou sú dnes aj oceľové tyče z Hitlerovho bunkra. Pevná oceľ z úkrytu nacistického vodcu vytvarovaná do tvaru kríža skončila v Novom Meste nad Váhom.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Speňažiť sa dá naozaj všetko. Svedčí o tom aj najnovší úlovok jedenásťročného Novomešťana Erika Tupého, ktorý ma blízky vzťah k dejinám 2. svetovej vojny.
Do svojej rozrastajúcej sa zbierky kúpil a zaradil kríž vyrobený z oceľových armatúr bunkra Wolfsschanze, ktorý sa samotní nacisti krátko pred skončením vojny pokúsili vyhodiť do vzduchu.
Nechceli ho prenechať v zachovanom stave oslobodzujúcim sovietskym vojskám. Práve v tomto bunkri prežil nacistický vodca Adolf Hitler najviac času počas 2. svetovej vojny.
Oceľový kríž z bunkra
Piatak Erik Tupý kráča v stopách svojho otca Ľuboša, ktorý má podobné záujmy a cestuje po bojiskách 2. svetovej vojny nielen v Európe. Spolu brázdia tiež zberateľské burzy na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jedným z najkvalitnejších je zberateľské stretnutie v Prahe.
Dajú sa na ňom kúpiť vojenské prilby, uniformy, nefunkčné zbrane, vyznamenania, zdravotnícke brašny, plynové masky a mnoho iných vojenských „artefaktov“ z rôznych historických období.
„Veľmi ma zaujal hrdzavý kríž z ocele, ktorý predával starší muž z Poľska. Obe ramená kríža boli očividne poškodené a poznačené vojnou. Dlhšie rameno meralo takmer tridsať centimetrov, kratšie rovných desať. Hneď som sa začal zaujímať, odkiaľ pochádza,“ rozhovoril sa malý zberateľ. Poľský predajca priniesol do Prahy podobných krížov iba niekoľko a o pár minút boli všetky už v rukách kúpychtivých zberateľov z celej Európy.
Piatak Erik Tupý s oceľovým krížom
FOTO: MARTIN ŠIMOVEC
Pôvod vzniku mocného kríža bol skutočne kuriózny. Pevné oceľové výstuže, z ktorých bol kríž vyrobený, pomáhali chrániť počas 2. svetovej vojny život nacistického vodcu Adolfa Hitlera v bunkri Wolfsschanze. Boli súčasťou železobetónového opevnenia.
Nacisti chceli bunker zničiť
Štyridsať centimetrov odrezaných zo stoviek metrov oceľových armatúr, z ktorých Poliak kríž vyrobil, patrilo počas 2. svetovej vojny k spevňujúcej časti obrovského železobetónového bunkra Adolfa Hitlera Wolfsschanze v bývalom východnom Prusku. Tento bunker sa nachádza dodnes neďaleko mesta Ketrzyn v dnešnom Poľsku.
„Aj keď bunker nemeckí ženisti pred príchodom sovietskych vojsk chceli v januári 1945 vyhodiť do vzduchu a celý ho zničiť, podarilo sa im to iba sčasti. Podstatná časť bunkra dodnes stojí,“ povedal Erik, ktorého do vojnovej histórie zasväcuje jeho otec.
Na zničenie bunkra s betónovými stenami použili nacisti 40-tisíc kilogramov výbušnín. „Jeden z bunkrov je relatívne veľmi dobre zachovaný, pretože ho tlaková vlna iba nadvihla. Vo vzduchu praskol ako malý kúsok dreva a spadol nazad na pôvodné miesto. Tam sú vidieť ešte aj protiletecké pozície a jednotlivé chodby a miestnosti,“ pokračoval Erikov otec Ľuboš Tupý.
Ako správny milovník vojnovej histórie tieto miesta, kde vznikol najnovší prírastok Erikovej zbierky, navštívil už v roku 2010.
Odnášajú oceľové tyče i kusy betónu
Oceľové výstuže Hitlerovho bunkra, z ktorých bol vyrobený aj Erikov kríž, ostali po masívnom výbuchu dodnes vyčnievať z obrovskej masy železobetónu. Wolfsschanze bol bunker, v ktorom sa Adolf Hitler často zdržiaval. Zodpovedalo tomu aj bezpečnostné vybavenie veľkého úkrytu.
„Ani to obrovské množstvo trhavín, ktoré Nemci použili, nemalo šancu bunker úplne zničiť. Niektoré jeho časti sa rozsypali, niektoré iba nadskočili a dopadli prasknuté nazad,“ vysvetlil vojnový znalec Ľuboš Tupý. Vyčnievajúce armatúry zostali trčať v miestach roztrhnutého železobetónu. Z pozostatkov železných tyčí vyrábajú niektorí Poliaci načierno takéto predmety.
„Odrezávajú oceľové tyče a zhotovujú z toho spomienkové predmety. Jeden z nich ich zopár do Prahy priniesol aj na burzu,“ potvrdil Tupý.
Viacerí návštevníci si z ruín Hitlerovho bunkra odnášajú domov na pamiatku malé kúsky betónu.
To, samozrejme, tiež nie je povolené. Ale zimomriavky vyvolávajúca spomienka na Hitlerov bunker je silnejšia ako prípadné opletačky so súčasnými strážcami Vlčieho brlohu. „Gigantické trhliny svedčia o obrovskej sile výbuchu a o umení nemeckých pyrotechnikov,“ podotýkajú zberatelia militárií.
Dobrý biznis
Bunker sa nachádza v blízkosti Mazúrskych jazier a Poliaci v 80. rokoch prišli na to, že aj z pozostatkov Vlčieho brlohu Hitlera by sa dal urobiť dobrý „kšeft“.
„Urobili tam aj hotel a tvrdia, že je to bývalá ubytovňa SS. To je, samozrejme, nezmysel. Je to nanovo postavené,“ usmial sa Tupý.
Aj keď bol celý komplex v roku 1945 pred príchodom Rusov vyhodený nemeckými ženistami do vzduchu, Poliaci z toho urobili biznis, ako sa patrí. „Aj reštaurácie podľa súčasných prevádzkovateľov sú, samozrejme, v pôvodných barakoch po SS. Tie predsa nadchnú každého, hlavne keď tomu moc nerozumie a má vo vrecku dosť peňazí.
Pritom aj tieto budovy sú už na prvý pohľad novo postavené, ale to je pre turistov tajomstvom,“ dodal Ľuboš Tupý. Vstupné je akceptovateľné, aj keď v cene je iba kopa betónu a zrúcanín. Označenie bunkrov na tabuli pred Wolfsschanze vôbec nezodpovedá skutočnosti. Bolo urobené, aby sa turisti moc nenachodili a aby išli iba po určenej trase.
Wolfsschanze
FOTO: ARCHÍV MŠ
Poliaci si tam dokonca doviezli československý obrnený transportér Ješterka a vydávajú ho za nemecké obrnené vozidlo. „Turisti sa oblečú do nemeckých uniforiem a na vozidle sa fotia. Každý zaplatí tri eurá a najväčší záujem majú návštevníci z Ázie,“ spomína Tupý.
Vo Wolfsschanze prežil Hitler atentát
Hitler sa v úkryte Wolfsschanze zdržiaval aj napriek tomu, že dôstojník generálneho štábu Claus von Stauffenberg tu na ríšskeho vodcu uskutočnil nevydarený atentát. Z atentátu vyviazol Hitler iba s ľahšími zraneniami.
„Nevydarený atentát v priestoroch Wolfsschanze sa uskutočnil 20. júla 1944. Von Stauffenberg aktivovanú bombu umiestnil pod pracovný stôl s mapami v blízkosti Hitlera a ďalších dôstojníkov,“ uviedol Tupý.
Von Stauffenberg pod zámienkou súrneho telefonátu opustil miestnosť a odišiel z menšej stavby, v ktorej sa konala porada.
Takto vyzeral bunker po atentáte na Hitlera
FOTO: ARCHÍV MŠ
Autom sa prepravil na letisko a pokračoval do Berlína, kde mal ďalej riadiť sprisahanie. Ani sa nepresvedčil, či Hitler pri atentáte zahynul.
„Taška s výbušninou zavadzala. Jeden z dôstojníkov ju potlačil hlbšie pod masívny dubový stôl, ktorý výbuch stlmil a Hitler atentát prežil. Napriek tomu zahynuli pri atentáte štyria Hitlerovi ľudia,“ dodal Tupý.
Hlavný strojca atentátu a vodca sprisahania Claus von Stauffenberg bol už na druhý deň 21. júla 1944 po neúspešnej akcii popravený popravnou čatou na dvore veliteľstva armády v Bendlerblocku v Berlíne. Po potlačení plánovaného prevratu bolo popravených spolu viac ako 200 ľudí.
