Ak by jeho rodnú Osadu nezatopili vody Oravskej priehrady, trenčianske zdravotníctvo by sa dnes nemuselo pýšiť internistom svetového formátu.
TRENČÍN. Lekár František Jaroš nedávno oslávil osemdesiatku. Pri tejto príležitosti vydal básnickú zbierku, v ktorej veršuje o šťastí. Vraj preto, že keď vyliečil mnohé choré telá, bolo treba pohladiť ubolenú dušu.
Dal na radu učiteľskej legendy
Po vysťahovaní z Oravy našla rodina Jarošovcov druhý domov na južnom Slovensku v obci Hviezdoslavov.
Františkovi, najmladšiemu z deviatich detí, učarovala medicína. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1959 ho osud zavial do Trenčína.
V tunajšej nemocnici začínal ako sekundárny lekár interného oddelenia, postupne sa vypracoval na primára oddelenia pracovného lekárstva a toxikológie a špecialistu na vnútorné choroby a choroby z povolania. Roky vedeckovýskumnej činnosti zasvätil negatívnemu vplyvu chemických zlúčenín na živé organizmy.
„Mal som šťastie na vynikajúceho učiteľa, špecializáciu v disciplíne intoxikácie mi odporučil docent Dionýz Dieška,“ spomína Jaroš, priekopník liečby otráv muchotrávkou zelenou penicilínom. Vychádzajúc z pokusov švajčiarskeho toxikológa Floersheima na myšiach dopomohol, že v Trenčíne od roku 1986 nikto nezomrel na otravu touto jedovatou hubou.
Odškodnenie aj prevencia
Jarošove ďalšie prvenstvo bolo šité na mesto módy. Ako prvý lekár v bývalom Československu diagnostikoval bysinózu -ochorenie pľúc pri spracovaní ľanu. Vďaka nemu sa ochorenie dostalo do zoznamu chorôb z povolania.
„Myslelo sa, že organický prach v textilnom priemysle je neškodný. Vyšetril som všetkých ľudí v bavlnárskom závode, Merine či Odeve, nielen vo výrobe, ale aj v kanceláriách. Zistil som, že organický prach škodí alergicky aj mykotoxicky, že vyvoláva alergickú nádchu, astmu bronchiálnu, ale aj bysinózu,“ vysvetlil.
Získané poznatky publikoval v monografii Choroby dýchacích orgánov a organický prach (1995).
„Upozornil som na potrebu pridať tieto choroby do zoznamu chorôb z povolania, aby mohli byť pacienti jednak odškodnení, ale najmä preto, aby lekári vedeli ľudí zaradiť už pri preventívnych prehliadkach,“ dodal vitálny dôchodca, ktorý v súčasnosti pracuje ako odborný lekár pre pracovné lekárstvo a vnútorné choroby v poliklinike Juh v Trenčíne a tiež ako súdny znalec pre zdravotníctvo a farmáciu.
164 záznamov
Bohatá publikačná činnosť Františka Jaroša sa najnovšie rozrástla o zbierku poézie Ja zdravie i šťastie vinšujem Ti a nielen liekmi, ale aj nežným slovom vrátim Ti.
Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne významnej regionálnej osobnosti vydala pri príležitosti životného jubilea personálnu bibliografiu, ktorá dokumentuje jeho tvorivé vedecké, výskumné a publicistické aktivity od prvých uverejnených prác v roku 1961 až po súčasnosť.
Ako špecifikovala zostavovateľka Petra Dombaiová, spomínaná personálna bibliografia obsahuje 164 záznamov, je rozdelená na 7 samostatných častí vrátane článkov, elektronických zdrojov i filmovej tvorby.
V úvode je životopis a kalendárium. „Pri zostavovaní sme vychádzali zo Slovenskej národnej bibliografie, z Českej národnej bibliografie, z on-line katalógov Slovenskej lekárskej knižnice, Slovenskej národnej knižnice, České národní knihovny, Verejnej knižnice M. Rešetku a súkromného archívu Františka Jaroša,“ doplnila Dombaiová.
