Zuzana Hönschová si v apríli 1768 vzala za manžela dobrodruha a budúceho kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského. Ako 28-ročná prišla do Beckovskej Viesky, kde aj zomrela.
KOČOVCE. Beňovského manželka Zuzana Hönschová (1750 - 1826) sa do Beckovskej Viesky (dnes miestna časť obce Kočovce) prisťahovala v januári 1778 zo Spiša. Narodila sa jej tu jedna z dcér Rozália (1779 -1816).
Zuzana Hönschová Beňovská tri svoje dcéry i dvoch synov prežila a v kúrii v Beckovskej Vieske neďaleko Nového Mesta nad Váhom zomrela 4. marca 1826. Pochoval ju farár Pavol Hurban, otec národovca Jozefa Miloslava Hurbana. Kvety či horiacu sviecu na jej hrob ale nepoložíte. Nikto nevie, kde je Beňovského manželka pochovaná. V roku 2006 bola zlikvidovaná aj kúria v Beckovskej Vieske, v ktorej zomrela.
Verná manželka dobrodruha
Dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ a kráľ Madagaskaru Móric Beňovský (1746-1786).
V Poľsku sa zoznámil s dobrodruhom Pavlom Hönschom, ktorý sa stal neskôr jeho švagrom. Rodák z Vrbového Beňovský sa ocitol okrem mnohých domácich i zahraničných pôsobísk aj na Spiši. Tu spoznal dcéru mäsiara zo Spišskej Soboty Zuzanu Hönschovú.
Vtedy sedemnásťročná spišská Nemka sa stala jeho životnou láskou a porodila mu tri dcéry a dvoch synov.
Napriek Beňovského búrlivému životu ho vždy verne čakala. Od roku 1772 ho nasledovala na jeho cestách. Cesty do Paríža i na Madagaskar neboli pre ňu neobvyklé.
Beňovský si Zuzanu vzal v roku 1768 a narodil sa im prvý syn Samko, ktorého Beňovský pre vyhnanstvo nikdy nevidel. Krátko po sobáši čaká Mórica Poľsko, neľútostná Kazaň i vyhnanstvo na Kamčatke, útek do portugalskej kolónie Macao, neskôr Paríž a Madagaskar. Manželka Zuzana ho až po nekonečných štyroch rokoch vidí opäť v Paríži.
Od roku 1776 je Móric kráľom Madagaskaru, neskôr žije znovu v Paríži i vo Viedni. V roku 1778 prichádza Zuzana zo zahraničia prvýkrát do Beňovského kúrie v Beckovskej Vieske, kam ju manžel posiela.
Z USA sa opäť vrátila do Beckovskej Viesky
Vo svojej kúrii v Beckovskej Vieske v roku 1778 pracuje aktívne aj Móric Beňovský, odkiaľ podľa zachovanej dokumentácie aktívne komunikuje s francúzskymi úradmi i ministrom námorníctva.
V tomto roku je povýšený osobným listom Márie Terézie do grófskeho stavu. Dlho vo Vieske však nevydrží.
Bojuje vo vojne Rakúska s Pruskom a od roku 1779 niekoľkokrát odchádza do Ameriky, kde sa osobne stretáva aj s Georgeom Washingtonom. Navštíviť stačí aj exotické Haiti, kde s francúzskou armádnou jednotkou žil jeho brat František.
Osudným sa mu napokon stáva 23. máj 1786. V osade Mauritania na Madagaskare zomiera v boji po zasiahnutí smrtiacou guľkou francúzskych vojakov.
Synovia zomreli v detskom veku
Po správe o skone svojho manžela sa Zuzana Beňovská vracia z amerického Baltimore, kde žila od roku 1784, opäť do Beckovskej Viesky.
Tu v roku 1826 zomiera. Hrob Mórica Beňovského na Madagaskare je dodnes neznámy, tak, ako aj hrob jeho manželky Zuzany v Beckovskej Vieske.
Potomkovia Morica Beňovského a jeho manželky Zuzany ale dodnes žijú.
Jednou z potomkýň legendárneho Mórica Beňovského bola aj Júlia Hautová. Práve jeho potomkyňa v šiestej generácii poukázala na zaujímavý fakt.
„V posledných dvoch desaťročiach sa viacerí autori venovali potomkom Mórica Beňovského, pravda, len po praslici, keďže jeho synovia zomreli v detskom veku. Odvádzali ich však len od jednej z jeho dvoch dcér, mladšej Žofie,“ uviedla Júlia Hautová, ktorá študovala rod Beňovských a Platyovcov. Potomkyňa Mórica Beňovského dokázala štúdiom množstva materiálov v štátnych archívoch v Trenčíne i v Bytči i v cirkevných matrikách v Beckove, v Novej Vsi nad Váhom, v Trenčíne, vo Veselom i v ďalších obciach zhromaždiť zaujímavý dokument.
Jej cieľom bolo vyvrátiť domnienku, že na Slovensku existuje dokázateľne iba jeden potomok, a to potomok mladšej Beňovského dcéry Žofie -pani Alžbeta Ambrózyová.
Júlia Hautová chcela svojím výskumom priblížiť potomkov aj druhej, staršej Beňovského dcéry Rozálie.
„Anna Zuzana Rozália sa narodila 19. januára 1779 v Beckovskej Vieske. Zomrela ako 37ročná v októbri 1816 na tuberkulózu. Jej mama - Móricova manželka ju prežila o desať rokov,“ pokračovala vo výskume Hautová.
Beňovského vnučka prehrala majetok v kartách
Práve Beňovského najstaršia dcéra Rozália sa už ako pätnásťročná vydala v Beckove za Donáta Váradiho Sakmáriho a v roku 1802 sa im narodila dcéra Apolónia. Beňovského vnučka Apolónia mala blízky vzťah k hazardu.
„Potomkovia Apolónie a jej manžela Ladislava Platyho postupne Beckovskú Viesku opustili. Príčina je veľmi prozaická. O svoj majetok v Beckovskej Vieske, ktorý dávali postupne do zálohu, prišli. V rodine sa traduje, že ho prekartovala práve Beňovského vnučka Apolónia,“ tvrdí ďalej Júlia Hautová.
Podľa nej archívne dokumenty v Štátnom archíve v Bytči a v Trenčíne dosvedčujú, že Apolónia začala zálohovať rodinný majetok v Beckovskej Vieske za vysoké sumy, ktoré si postupne požičiavala a nevracala.
Beňovského vnučke Apolónii sa v kúrii v Beckovskej Vieske v rokoch 1826 - 1840 narodilo deväť detí, z ktorých sa len Vojtech nedožil dospelosti. „Beňovského pravnuk Vojtech (1833-1834) ako polročný zomrel na šarlach,“ vysvetlila Hautová. Z deviatich detí Beňovského vnučky Apolónie zostal v Beckovskej Vieske žiť iba jediný syn Arpád. S manželkou Gabrielou Lukáčiovou z Rákoša mal šestnásť detí, z toho jedny dvojičky, dievčatá.
„Dospelosti sa dožilo iba osem detí. V Beckovskej Vieske sa narodila 13. januára 1885 ako posledná ich dcéra Kamila. Nasledujúci syn Vojtech sa už v roku 1887 narodil v Trenčíne,“ uviedla v štúdii Júlia Hautová.
Majetky v Beckovskej Vieske zdedila manželka
Po smrti Mórica Beňovského zdedila majetok v Beckovskej Vieske manželka Zuzana s dcérami.
„Svedčia o tom aj neskoršie záznamy v pozemkovej knihe Beckovskej Viesky, kde sú uvedení ako majitelia jeho vnučka Apolónia aj s manželom Ladislavom Platym.
Od decembra 1868 však začínajú v pozemkovej knihe početné záznamy o postupnom prechode jednotlivých častí majetku na veriteľov Apolónie,“ zistila Hautová.
Medzi nimi dominovali Bergerovci z Trenčína a Tauberovci z Nového Mesta nad Váhom. Tauberovci sa podľa Hautovej stali napokon majiteľmi všetkých nehnuteľností vrátane beckovskej kúrie.
„O tom, že Apolónia, ale aj jej synovia Arpád a Eugen si požičiavali vysoké sumy, svedčia ich početné občianskoprávne spory s veriteľmi. Tie sa zachovali vo fondoch Krajského, Župného i Mestského delegovaného okresného súdu v Trenčíne,“ dodala v štúdii Júlia Hautová. Žiaľ, pani Hautová nám už ďalšie poznatky o potomkoch Beňovských neprinesie.
V minulom roku svojich najbližších navždy opustila a pochovaná je v Bratislave. Publikovať zaujímavé informácie nám umožnil jej syn Michal.
Hroby manželov a ich detí sú neznáme
Hrob Mórica Beňovského, na ktorom mali byť zasadené dve palmy, hľadalo na Madagaskare neúspešne už množstvo výprav. Nájsť miesto posledného odpočinku manželky Mórica Beňovského Zuzany v Beckovskej Vieske na miestach, kde sa v 19. storočí pochovávalo, je dnes už tiež pravdepodobne nemožné. Neznámy je aj hrob jej dcéry Rozálie, ktorá zomrela 29. októbra 1816 v Beckovskej Vieske, ale pochovali ju v Beckove.
Na cintorínoch je už iba minimum aspoň sčasti zachovalých hrobov z 19. storočia a aj tie, ktoré ešte stoja, sú vo väčšine prípadov rozpadnuté, bez mena a neidentifikovateľné.
Mladšia Beňovského dcéra bola pochovaná v roku 1817 v Borovciach. Štvorročný Beňovského syn Samuel našiel v roku 1772 posledné miesto odpočinku v rodnom meste svojej mamy - v Spišskej Sobote. Ani nie osemmesačný syn Móric zomrel v roku 1774 na Madagaskare, pochovali ho v Louisbourgu.
Dospelosti sa nedožila ani tretia Beňovského dcéra, ktorej meno sa nezachovalo. Krátko po narodení zomrela a pochovaná je v americkom Baltimore.
Zaniknutý cintorín v poli
V Beckovskej Vieske i v Kočovciach pochovávali zosnulých na niekoľkách miestach.
„Jeden z najstarších cintorínov v Beckovskej Vieske už vôbec neexistuje. Nachádzal sa naľavo v smere na Kočovce pri hlavnej ceste. Tam je dnes už ale obrovské pole. Traduje sa, že Beňovského manželku pochovali niekde tam,“ tvrdí staršia pani z Beckovskej Viesky.
Zaujímavým je aj ďalší zaniknutý cintorín s množstvom nevypovedaných otáznikov. Nachádza sa opäť v strede ďalšieho obrábaného lánu.
Jeho lokalitu symbolizuje takmer dvesto metrov od panelovej cesty vzdialený veľký drevený kríž stojaci vedľa priestoru zarasteného náletovými drevinami.
V húštine kríkov sú zachované posledné dva hroby. Na jednom z nich je dokonca náhrobný kameň s čitateľnými dátami zosnulého. S rodom Beňovských nemá nič spoločného. Hrob dokonca zdobia aj umelé kvety.
A potom už len zopár porozhadzovaných zvyškov zničených náhrobníkov a kopa odpadkov. O dávnych potomkoch hrobov z rodu Beňovských niet ani náznaku. Možno niektorí z nich odpočívajú práve na tomto mieste hlboko v pooranom poli.
