TRENČÍN. Dve podmanivé výstavy s takmer stovkou vystavených artefaktov čakajú na priaznivcov výtvarného umenia v Galérii Miloša Alexandra Bazovského až do 10. mája.
Výstavu farebných litografií i leptov Vladimíra Gažoviča Dobrodružstvá mysle i výstavu olejomalieb Jany Hýbalovej Ovšákovej Nádych sprístupnili 27. marca.
Prelínanie ľudí a zvierat
Diela maliara, grafika a ilustrátora Vladimíra Gažoviča zavedú návštevníka galérie do ríše fantázie. Žijú v nej zvieratá s ľudskými tvárami i ľudia s tvárami zvierat. Nahé sfingy majú telá žien a v kolotoči života sú lebky kombinované so srdcom.
Gažovičove imaginatívne diela vychádzajúce zo surrealizmu slávili úspech aj v New Yorku, Chicagu, Amsterdame, Istanbule i vo Viedni. Už počas štúdii inklinoval aj k tendenciám fantastického realizmu.
„Jeho tvorba čerpá z umeleckého odkazu symbolizmu, secesie, expresionizmu, surrealizmu i najnovších moderných prúdov,“ vysvetlila Alena Hejlová, kurátorka výstavy.
Gažovičova neľútostná i drastická tvorba odhaľuje príčiny i dôsledky ľudských drám, vášní a zápasov. Realita sa prelína s fantáziou, sen s ilúziou.
Tvorba Vladimíra Gažoviča je plná fantázie
FOTO: MARTIN ŠIMOVEC
Vladimír Gažovič sa na počiatku výtvarnej dráhy venoval leptu. V roku 1971 začal experimentovať s farebnou litografiou (kameňotlačou) a zdokonalil majstrovstvo ručnej tlače. „Moja fantázia pracuje aj počas prechádzok v prírode. Nad obrazmi rozmýšľam aj na chalupe. Nápad si v hlave nechám niekedy uležať aj pol roka, inokedy do toho príde aj niečo zaujímavejšie,“ usmial sa Gažovič.
Fascinujúci je jeho zmysel pre detail. Veľkoformátové litografie tvoril vo Švajčiarsku niekoľko týždňov od rána do večera, potom nasledovala náročná tlač.
Pre grafiku rozvinul nové techniky farebnej litografie tlačenej z kameňa. „Litografický kameň váži 250 kilogramov. Musí sa prevážať na špeciálnom vozíku. Je to ťažká práca, trpí veľmi chrbtica,“ prezradil.
Jedným z dominantných motívov jeho tvorby je akt ženy.
Pre autora je žena už roky inšpiráciou tak, ako aj kombinácia ľudských i zvieracích tiel. „V živote zvierat i ľudí je láska, nenávisť, závisť i podvody. Zvieratá majú mnoho ľudského,“ vysvetlil autor.
V tvorbe našla pokoj pre svoju dušu
Expozícia Nádych rodáčky z Trstenej Jany Hýbalovej Ovšákovej ponúka pútavý pohľad do sveta nevšednej prírody i ľudských tvárí. V jej tvorbe v súčasnosti dominujú výtvarné variácie exotického stromu kryptoméria.
„Na slovenskej scéne sa pohybuje už vyše dvadsať rokov. Fascinuje ju svet prírody, ktorý vidí inak. Vo svojej tvorbe zhmotňuje reálne prírodné prostredie, ktoré na plátne získava nové a symbolické významy,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Tvorba autorky nesie individuálnu pečať, ktorá svoju dušu otvára tichým emóciam. Tie ponúkajú priestor pre stíšenie a meditáciu. „Z jej obrazov sa vynára pohľad na prírodu, aký bežne nepoznáme. Fascinujúce detaily často zväčšuje do monumentálnych rozmerov,“ pokračovala Porubänová.
Maliarka v Trenčíne predstavuje výber 50 malieb vytvorených v posledných pätnástich rokoch. V expozícii Jana Hýbalová Ovšáková prezentuje aj aktuálne artefakty z rokov 2015 a 2014. V časovo náročnej tvorbe nachádza autorka slobodu, miesto pre meditáciu a pokoj pre svoju dušu i sny.
Na obrazoch stvárňuje exotické kryptomérie
Absolventku Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Janu Hýbalovú Ovšákovú priťahujú prírodné detaily, ostré steblá tráv či portréty vyvolávajúce jemné zimomriavky. Vo svojej tvorbe sa nevyhla ani stvárneniu medúz.
„Medúzami som začínala. Tieto živočíchy mi pripomínajú kvety a odpor som k nim nikdy nemala. Našťastie mi v mori doteraz nikdy ani neublížili. Tie, čo sa ma dotkli, neboli jedovaté,“ usmiala sa maliarka.
Autorka prešla cez výtvarné zhmotnenie machov a tráv až k exotickému japonskému stromu kryptoméria.
„Hľadala som niečo zvláštne do záhrady. Kryptoméria je prastarý strom z jurského obdobia. Je to strom, ktorý rastie „naopak“.
Najskôr sa na jar vytvoria zhluky ako ľudská päsť. Tie sa v lete a na jeseň rozpadávajú. Takýmto spôsobom sa strom predlžuje,“ vysvetlila. Jana Hýbalová Ovšáková niektoré obrazy maľuje aj pol roka. Ich vznik nikdy umelo neurýchľuje.
„Obraz je nekonečný príbeh. Vždy mám nejakú výtvarnú predstavu. Predstava je vždy krajšia ako skutočnosť, s tým sa nedá nič robiť,“ vyznala sa výtvarníčka.
