MYJAVA. Podľa etnografičky a riaditeľky myjavského Centra tradičnej kultúry Viery Feriancovej si Myjavu a jej okolie spájajú ľudia s armatúrkou, bielo-modrou farbou kroja a kvalitnou slivovicou, ktorej výroba je v kopaničiarskom regióne tradičná. Práve slivky a ovocinárska tradícia kopaničiarskeho regiónu ju inšpirovali k napísaniu 240-stranovej publikácie Slivovica a jej miesto v živote "starích Mijafcov".
"Geografické podmienky Myjavskej pahorkatiny boli veľmi vhodné na pestovanie ovocných stromov a z toho vyplýva, že úrodu sliviek bolo treba nejakým spôsobom spracovať. V minulosti boli možnosti spracovania obmedzené na varenie lekváru, sušenie a konzervovanie. A jedným zo spôsobov konzervovania bola aj destilácia," skonštatovala Feriancová.
"Slivovica je ´Mijafsko´ v skvapalnenom stave. Dalo by sa povedať, že je to celý náš región prekvasený storočiami, uvarený udalosťami a skvapalnený do jednej jedinej kvapky. A tak ako ona silný a dobrý," uvádza Feriancová vo svojej publikácii.
Po vydaní publikácie sa stretla s rôznymi pohľadmi. Ľudia, ktorí mali v rodinách zlé skúsenosti s alkoholom, nechápali, prečo láskavým a príjemným spôsobom píše o alkohole.
"Slivovicu vnímam ako jeden zo symbolov tohto kraja. Slivovica sama o sebe nie je zlá. Ak ju ľudia robia dobre, je vynikajúca. Urobiť niečo dobre, to je podľa mňa majstrovstvo. Ide o to, akým spôsobom sa k nej správame my, ľudia a to už nie je vec tej slivovice. Ako etnologička som zobrala tému slivovice ako celok. Ten láskavý pohľad a zaujímavý názov som vybrala preto, aby som ku knihe pritiahla ľudí. Aby sa potom o nej dozvedeli všetko prečo sa tu začala robiť, ako sa má dobre robiť, na čo všetko sa používala, aký je ten správny spôsob jej pálenia, koštovania a uskladnenia, ale aj o tom, že ak sa k nej ľudia nevedia dobre správať, môže spôsobiť aj zdravotné problémy," uzavrela autorka publikácie.
