UHROVEC. Pravdou však je, že v uhroveckej matrike na strane 51 pod číslom 95 je napísaný dátum 29. október. Tá deviatka na konci je jasná a čitateľná. Oponenti však tvrdia, že cirkevní matrikári, teda poväčšine farári, v tom čase zvykli ako dátum narodenia zapisovať dátum krstu. Je to možné, no potom v našom prípade, keďže ide len o jednodňový rozdiel, vyvstáva otázka, či by sa rodička mohla zúčastniť krstu deň po pôrode. Asi nie. A tak zostaneme pri 29. októbri, pretože tento dátum uvádza aj 5. zväzok Biografického slovníka, pripravený Biografickým ústavom Matice slovenskej.
Ľudovít Štúr bol druhorodeným synom i dieťaťom svojich rodičov a prvým dieťaťom, čo sa mladomanželom Štúrovcom narodilo v Uhrovci, lebo starší syn Karol sa narodil ešte v Trenčíne. Aj keď pochádzal z učiteľskej rodiny, nemal až takú prísnu a rigoróznu výchovu, ako by sme v kantorskej rodine mohli očakávať. Keďže bol nadaný a disciplinovaný, mal aj dosť slobody na detské hry a najmä na potulky po okolitej prírode.
Detstvo teda prežil v krásnom hornatom kraji pod Rokošom, Čiernym vrchom a Kňazovým stolom. Prvé vedomosti získal doma i v škole od otca, ktorý učil v jednej triede osemdesiat detí poddaných grófa Zaya. Už v detstve neraz navštívil aj šľachtický kaštieľ Zayovcov. Jeho otec tam často pomáhal grófovi viazať brožované knihy a časopisy. Starý gróf Imrich Zay bol ľudomilný človek, žičil Slovákom, a tak dovolil malému Ľudovítovi prizerať sa otcovej práci a občas aj niečo podať.
Dvanásťročného Ľudovíta rodičia poslali na gymnázium do Rábu, dnešného Győru v Maďarsku, aby sa naučil po maďarsky a po nemecky. Učil sa tam v školských rokoch 1827-1829. Zásluhou profesora Leopolda Petza, pôvodom Slováka zo Skalice, domov sa vrátil so silným povedomím slovanskej spolupatričnosti a národnej príslušnosti. V roku 1929 odišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy. Štefan Krčméry neskôr napísal, že odchádzal tam nad životom národa svojho vážne zamyslený. Okrem prázdnin a výročitých sviatkov na dlhší čas sa do Uhrovca naposledy vrátil až začiatkom roku 1834. Potreboval si zarobiť na ďalšie štúdium, lebo starší brat Karol štúdium končil a o tri roky mladší Samko sa do škôl chystal. Preto Ľudovít na vyše pol roka zobral miesto pisára a hospodárskeho úradníka na majetkoch grófa Zaya. V septembri 1834 bol však naspäť v Bratislave.
Rodina Samuela Štúra bývala v Uhrovci priamo v školskej budove skoro štyridsať rokov. Presne - v rokoch 1813-1851. Škola bola postavená v roku 1795 a pripomínala skôr rozložitejšiu sedliacku chalupu ako vzdelávacie zariadenie. Školu viackrát opravovali a prestavovali, a to aj za účasti Štúrovej rodiny. Tak sa stalo, že Štúrov rodný dom sa akoby zázrakom zachoval až do dnešných čias. Súčasnú podobu dostal po rekonštrukcii a prístavbe v roku 1970, keď bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je v ňom zriadené literárne a memoriálové múzeum pod názvom Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, pretože v roku 1921 sa v ňom narodil aj slovenský a európsky politik Alexander Dubček. Expozícia muzeálnymi prostriedkami v dvoch samostatných častiach sprístupňuje ich život a dielo. Pri vchode do múzea sú vedľa seba osadené dve bronzové pamätné tabule s reliéfnymi portrétmi oboch mužov, ktoré dokladajú toto miesto ich narodenia.
Kedysi tam bola osadená pamätná tabuľa z roku 1926 s týmto dobovým textom: Z tohto domu vyšiel/ v národe slovenskom naveky požehnaný/ Ľudovít Štúr/ Narodený 28. októbra 1815/ On zbudil zo sna národ svoj/ a zoral úhor neúrodný,/ ku cti priviedol jazyk rodný/ a šiel za rodu spásu v boj./ On padol - ale zvíťazil./ On umrel - aby večne žil. Táto pamätná tabuľa bola odhalená v roku 70. výročia Štúrovej smrti. Ako dátum Štúrovho narodenia uvádzala 28. október. Možno preto, lebo 28. október 1918 je dňom vzniku Česko-Slovenskej republiky, a teda aj dňom nášho národného oslobodenia. A to je veľmi symbolické.
Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci je posvätné miesto našej národnej histórie.
