REGIÓN. Neskôr si uvedomil, že mesto Trenčín je už po stáročia neodmysliteľne spojené s viacerými rodmi Štúrovcov. Jedným z nich bol aj jeho rod. Preto na Trenčín nedal dopustiť a považoval ho za súčasť svojho širšieho rodiska.
Viac razy bol v Trenčíne ešte ako malý žiačik. Ako študent bratislavského lýcea do Bratislavy chodieval zásadne cez Trenčín a tou istou cestou sa vracal aj späť. Z neskorších aktivít, ktoré sa priamo dotýkali Trenčína, historici zaznamenali jeho úsilie priviesť do mesta bratislavských študentov, aby tam cez prázdniny zahrali mešťanom divadlo. S týmto zámerom v roku 1842 niekoľkokrát rokoval aj s členmi mestskej rady, no nepochodil. Niektorí by boli aj súhlasili, no pomaďarčená šľachta z Trenčína a okolia zámer striktne odmietla.
Hlavný agitačný štáb
V Trenčíne bol veľmi často aj v revolučných rokoch. V lete roku 1849 v neďalekom Zemianskom Podhradí zriadil hlavný agitačný štáb, odkiaľ aj on osobne viackrát do týždňa chodieval, dnes by sme povedali - na mítingy - po celej Trenčianskej stolici a vysvetľoval ľudu zámery slovenskej politiky. Pritom verboval do dobrovoľníckeho vojska. Pamätným sa stalo najmä viactisícové slovenské ľudové zhromaždenie z 29. septembra 1849, kde rečnil nielen o potrebe slovenskej národnej politiky, ale otvorene vyzýval na pokračovanie v ozbrojenom povstaní ľudu.
Vo svojom úsilí pokračoval aj po zložení zbraní a rozpustení dobrovoľníckeho vojska v Bratislave v novembri 1849. V apríli roku 1850 v Trenčíne tvrdo rokoval s vládnym komisárom Trenčianskej stolice o používaní slovenčiny v úradnom styku a o potrebe dosadenia Slovákov do stoličnej správy. Častým návštevníkom Trenčína bol aj po smrti otca. Chodieval tam za chorľavejúcou matkou, ktorá sa po ovdovení presťahovala do rodného mesta.
Pamätné nehnuteľnosti
V Trenčíne bývalo veľa pamätných nehnuteľností na tieto rušné deje našich národných dejín. Väčšina z nich bola označená pamätnými tabuľami. Tieto nehnuteľnosti však postupne museli ustúpiť novej výstavbe mesta. Našťastie, pamätné tabule z nich sa zachovali a boli istý čas odložené v Trenčianskom múzeu.
Dnes sú všetky zakomponované na severnej stene Domu armády. Z tej najväčšej sa môžeme dozvedieť, že: Na tomto mieste stála evanj. škola, v ktorej v r. 1808-1812 pôsobil Samuel Štúr, otec veľkých Štúrovcov. Tu sa narodil dňa 25. marca 1811 Karol Štúr, slovenský básnik a spisovateľ.
Rodina Štúrovcov odchovala slovenskému národu vodcu slovenskej mládeže Ľudovíta Štúra. Z príležitosti osláv Štúrovej storočnice 1836 až 1936 postavil Štúrov jubilejný výbor s obcou a okresom trenčianskym dňa 27. mája 1937 na znak oddanosti svojmu štátu a oslobodenému slovenskému národu. Tento text je umiestnený po stranách veľkého reliéfneho portrétu Ľudovíta Štúra. Autorom portrétu a celej kompozície pamätnej tabule je akademický sochár Jozef Pospíšil. N
a tej istej - teda pôvodnej budove školy, ktorá kedysi stála v tesnom susedstve evanjelického kostola, bola umiestnená aj pamätná tabuľa na trenčiansky pobyt mladého Františka Palackého, v dospelom veku historika a v baťkovskom veku otca českého národa.
