Kraslice Boženy Adamicovej ozdobené perlovkou patria doma i v zahraničí už takmer štyridsať rokov medzi vyhľadávané umelecké diela.
MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Ruky rodáčky z Moravského Lieskového Boženy Adamicovej ozdobili od roku 1978 stovky kraslíc. Pestrofarebnými bavlnkami krášli škrupiny nielen slepačích vajec.
Moravskolieskovské námety dokázala vtesnať aj na husacie či pštrosie vajcia. Napriek mnohým novinkám v zdobení kraslíc ostala vždy verná perlovke. Čo vás pritiahlo k vašej už štyridsaťročnej záľube v zdobení kraslíc?
- Ja som bola učiteľkou výtvarnej výchovy a ruského jazyka v základnej škole. Považovala som za povinnosť vnášať do výtvarnej výchovy aj miestne prvky, ku ktorým sa nadaní ľudoví výtvarníci z Moravského Lieskového, Dolného Srnia, Bošáce i z Trenčína dopracovali. Videla som potom vo Vajnoroch vlnou na štrikovanie svetrov omotávané slepačie výduvky. Mne tá hrubá vlna však k tej jemnej škrupinke nešla. Tak ma napadlo, že to skúsim s niečím tenším.
Takto ste sa dostali až k zdobeniu perlovkou?
- Skúšala som zdobiť slepačie vajcia aj špeciálnym druhom trávy, ktorým zdobia výduvky ženy od Trenčína. Nemala som s týmto druhom trávy dostatočnú trpezlivosť. A tak som sa napokon dostala k vyšívacej bavlnke - k perlovke. Pracujem zásadne s prírodnou perlovkou, nikdy nepoužívam žiadnu umelinu. Prírodnú bavlnu potom lepím na výduvky lepidlom riediteľným vodou. Takisto nepoužívam žiadne umelé lepidlá.
Začiatky zdobenia kraslíc asi neboli jednoduché.
- Prvé vajce som zdobila tri dni. Bola som netrpezlivá a mokrý vzor som si stále kazila. Učila som sa na vlastných chybách. Pochopila som, že si naraz musím rozrobiť najmenej desať kusov. Kým to prvé uschne, bude to posledné ešte mokré. Už prvé moje kraslice predstavili v niekdajšom vynikajúcom ženskom časopise Dorka. V tomto časopise potom moje diela uverejnili ešte osemkrát.
Čo rozhoduje pri umeleckom zdobení výduvkov perlovkou?
- Predstavivosť, fantázia, logika a dobrá organizácia práce. Tu človek nič nenaponáhľa. Veľký rozdiel je medzi prácou začiatočníka a skúseného výtvarníka, ktorý to robí roky. Ja som v najaktívnejšom období potrebovala na ozdobenie jedného vajíčka tri hodiny. Milovala som tú radosť z práce a tešilo ma, že zachovávam výtvarný trend nášho regiónu.
Kde ste čerpali originálne námety na zdobenie bavlnkami?
- Najviac som sa do vzorov snažila vnášať prvky a farebnosť prekrásneho moravskolieskovského a bošáckeho kroja. Tieto vzory som realizovala aj výšivkami na konopnom plátne.
O vás je známe, že ste svoje výtvarné schopnosti úprimne odovzdávali aj mladému pokoleniu v škole.
- Mnohé deti to zvládli skutočne výborne. Bývala som triednou učiteľkou aj v hokejových triedach v Trenčíne a mnohí chlapci, nadaní hokejisti, zdobili kraslice s nadšením a boli veľmi šikovní. Chalani sa v zdobení kraslíc vyrovnali dievčatám. Mám na hokejistov nádherné spomienky.
Zvykli ste zdobiť iba slepačie výduvky?
- Nie každá škrupinka prijíma dobre lepidlo. Napríklad kačacie vajcia majú štruktúru povrchu úplne odlišnú od slepačích. Kačacie vajcia doslova bavlnky odpudzovali, preto som s nimi nerobila. Výborné však boli biele husacie vajíčka. Priatelia a známi ma prehovorili dekorovať pštrosie vajcia. Bolo to zaujímavé robiť na veľké vajcia miniatúrne vzory s bavlnkami. Tých pštrosích vajec som vyzdobila približne sedem.
Dnes už bežné vajíčka nemajú jasnú bielu farbu.
- Keď som v roku 1978 začínala, boli chovy sliepok, ktoré mali biele škrupinky i tmavé škrupinky. Postupne „biele chovy" ubúdali. Teraz sú čisté biele škrupinky skôr unikátom.
Zostali ste vždy verná regionálnej inšpirácii, alebo vás zaujalo v oblasti kraslíc aj niečo zo zahraničia?
- Zásadne som si ani pri krasliciach, ani pri vyšívaní nehľadala nápady v cudzine. Slovensko je krajina bohatá na krásu po každej stránke. Vážim si, čo majú v cudzine, ich zdobenie kraslíc zodpovedá ich mentalite. Hoci sa mi niekedy zdalo, že mám fantáziu celkom vyrabovanú, dostala som opäť množstvo tvorivých nápadov a nevedela, čo skôr. Nikdy som nič cudzie nepreberala, vždy som verila vlastným nápadom.
