TRENČÍN. Rod Ľudovíta Štúra je už po stáročia spojený s mestom Trenčín. Jeho otec, Samuel Štúr (1789 - 1851), pochádzal z neďalekej Lubiny, z rodiny remeselníka súkenníka, ktorý však prišiel do Lubiny z Trenčína. Krstným menom bol Pavel, no po celý život ho tu familiárne volali Trenčan. Bol to starý otec Ľudovíta.
Samuel Štúr prišiel do Trenčína za učiteľa a organistu v roku 1809, a to rovno z modranského lýcea. Zoznámil sa tam s trenčianskou rodáčkou Annou Michalcovou, dcérou miestneho mäsiara. V roku 1811 sa im v Trenčíne narodil najstarší syn Karol.
V rokoch 1809-1812 u mladomanželov Štúrovcov býval na priváte František Palacký, vynikajúci český historik a vlastenec, otec českého národa, rodák z východomoravských Hodslavíc. Samuel Štúr ho učil a veľmi si ho obľúbil. Aj mladý Palacký si na celý život zapamätal svojho prvého učiteľa. Svedčí o tom korešpondencia z ďalších rokov ich života.
Prvé dieťa bol Ľudovít
Ťažké životné podmienky za napoleonských vojen boli príčinou, že Samuel Štúr sa v roku 1813 z Trenčína odsťahoval do Uhrovca. Prijal výnosnejšie miesto u grófa Zaya. Manželia Štúrovci v Uhrovci potom prežili ďalšie roky života a tam sa im narodili aj všetky ostatné deti. Prvým z nich bol Ľudovít.
Otec Ľudovíta Štúra Samuel zomrel v Uhrovci v júli 1851 vo veku 62 a pol roka na zošlosť vekom, ako nám dokladuje historik Pavel Horvát. Anna Štúrová, rodená Michalcová, sa stala vdovou a ako taká musela uvoľniť školský byt novému učiteľovi. Keďže v Uhrovci už nemala kde bývať, lebo deti boli roztratené, jediným riešením bolo vrátiť sa k príbuzným do rodného Trenčína, kde - ako opäť dosvedčuje historik Pavel Horvát, mala ešte stále čiastku v rodičovskom dome i v majetku.
Vzdal sa dedičstva
Tam potom bývala v michalcovskom dome č. 273 na predmestí Trenčína s dcérou Karolínou, ktorá ju opatrovala. Synovia, najmä Ľudovít, ju tam často navštevovali a Ľudovít v poslednom čase choroby zostával stále pri nej a odtiaľto oznamoval bratom aj jej blížiaci sa koniec. Anna Štúrová, rod. Michalcová, zomrela v Trenčíne 25. 8. 1853 na ´žlčníkovú zimnicu´ vo veku 63 a pol roka a 27. 8. 1853 ju za účasti veľkého zástupu ľudu a všetkých žijúcich detí pochovali na starom evanjelickom cintoríne." Jej hrob je dôstojne udržiavaný až do súčasnosti.
V priamej súvislosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra ešte dodajme, že v dedičskom konaní Ľudovít sa vzdal svojho majetkového podielu v prospech sestry Karolíny.
