V niektorých knižniciach majú pod lampou najväčšiu tmu a svojich spisovateľov poznajú len z regálov. Inde s nimi zvyknú diskutovať osobne. Iba v Trenčíne však domáci autori vystupujú pred verejnosťou každé dva roky spoločne.
Pozoruhodné utužovanie partie má na svedomí Verejná knižnica Michala Rešetku. Stretnutie literárne činných osobností s blízkym vzťahom k trenčianskemu regiónu zorganizovala už siedmy raz. Medzi pozvanými lokálpatriotmi nechýbali ani zástupcovia siedmej veľmoci.
Beseda začala spomienkou
Pri výbere literátov knižnica zohľadnila návrhy knihovníkov z Prievidze i Považskej Bystrice. Besedu s čitateľmi zahájila spomienka na výnimočnú dvojicu nedávno zosnulých prozaikov – Jozefa Repka a Drahoslava Machalu.
„Drahoš bol môj spolužiak na vysokej škole, bol som pri tom, keď písal prvé poviedky. Pokiaľ si však autor nezachová určitý dištanc od politiky, kazí ho to a to sa trocha Drahošovi stalo. Ale pri všetkej úcte, budem na neho spomínať, ako na jedného z mojich najlepších priateľov,“ ozrejmil Anton Baláž z Hrašného, pôvodca prvého slovenského diela preloženého do hebrejčiny (Portréty prežitia).
Hoci organizátori menoslov umelcov pravidelne obmieňajú, nezastupiteľné miesto v ňom patrí Rudolfovi Dobiášovi. Dobrák z Dobrej sa publiku revanšoval aj za prezentáciu Balážovej knihy rozhovorov, ktorú pred mesiacom vynechal zo zdravotných dôvodov.
Sudca s umeleckým duchom
Tucet netuctových spisovateľov vyšperkoval Otto Gáťa. Ako prezradil, k literatúre ho pritiahla korešpondencia slovenských národovcov.
„Umožnili mi do nej nahliadnuť v knižnici Matice slovenskej počas pôsobenia v Martine. V rukách som držal listy, ktoré si písali v priebehu 19. storočia. To na človeka muselo zapôsobiť.“ Meno dlhoročného sudcu zostane navždy zapísané v dejinách filatelie. Záľuba v poštovej histórii ho v roku 1981 doviedla k založeniu prvého filatelistického a poštového múzea na Slovensku.
„Chodil som na filatelistické výstavy doma i vo svete, kde sa hrdia tým, že vystavujú poštové dostavníky, štíty, poštové trúbky, pečatidlá. Slovensko akoby neexistovalo. S bratom sa nám však podarilo niečo zozbierať. Keď u nás vzniklo štátne múzeum, bol som veľmi rád, že za prítomnosti riaditeľov európskych poštových múzeí námestník ministra dopravy nezabudol skonštatovať, že prvé bolo v dedinke Plevník-Drienové,“ povedal Gáťa, trenčiansky rodák, patriaci medzi dvesto najúspešnejších filatelistov sveta.
Redakčné Déjà vu
Nie náhodou takmer polovicu pozvaných literátov spojila tvorba na stránkach Trenčianskych novín. Podľa dlhoročného šéfredaktora Štefana Šicka to spôsobil fakt, že týždenník v minulosti venoval zvýšenú pozornosť oblasti kultúry.
Symbolický návrat na miesto, odkiaľ vstúpili do sveta literatúry na stretnutí okrem Šicka zaznamenali aj fenomenálny fotograf Marián Pauer, karikaturista Milan Stano a textárka Katarína Hudecová.
„Ja som nijakú fakultu nevyštudovala, ale nemám kvôli tomu komplexy, lebo si myslím, že aj skúsenosť je vzdelanosť. Keď mi cez vojnu vyšla prvá básnička, skoro som od radosti dostala horúčku. Neskôr som dvadsať rokov publikovala v Trenčianskych novinách. Jedným epigramom bol dokonca popísaný autobus jazdiaci po Trenčíne: Po čase aj slávychtivý zistí, že vavríny sú len bobkové listy,“ zaspomínala poetka, ktorej verše nájdeme v repertoári Marcely Laiferovej, Evy Pilarovej, Evy Kostolányiovej, či Jany Kocianovej.
V generačnej štafete periodika od roku 2007 úspešne pokračuje milovník nezvyčajných tém a vlastník najväčšej zbierky autogramov osobností v Strednej Európe Martin Šimovec.
