KOČOVCE. Tu odpočíva Aldo Benzi. Strohé meno cudzinca na drevenom kríži na cintoríne v Kočovciach. A k tomu prípis: Vojak talianskej národnosti. Rok narodenia 1900, rok úmrtia 1918. Odpočívaj v pokoji. Mladý taliansky vojak skonal v Kočovciach počas 1. svetovej vojny.
Náš región však boje 1. svetovej vojny obišli. Vydali sme sa po osudoch Alda Benziho a zisťovali, aké boli posledné kroky jeho života počas vojny a ako sa dostal do Kočoviec.
Mladí muži zomreli v roku 1918
Takmer sto rokov ležia na obecnom cintoríne v Kočovciach vedľa seba pochovaní dvaja mladí muži. Roky narodenia a úmrtia majú už na prvý pohľad na posledné miesto ich odpočinku spoločné.
Obaja sa narodili v roku 1900 a zomreli v rovnakom roku 1918. Jedným z nich je taliansky vojak Aldo Benzi, druhým domáci rodák Michal Hanáček. Smrť Alda Benziho je zaznamenaná aj v ústrednej evidencii vojnových hrobov, ktorá mapuje úmrtia vojakov cudzineckých armád na území našej vlasti počas 1. a 2. svetovej vojny.
Hoci na drevenom kríži pri hrobe je uvedené meno Aldo, v evidencii je Benzi zapísaný ako Alberto.
„Alberto Benzi. Pôvod: Taliansko, národnosť: talianska, obec: Kočovce, vlastník: Kočovce. Hrob s terasovým poklopom. Náhrobná tabuľa s menom a dátumami," ponúka strohé údaje internetová stránka o padlých zahraničných vojakoch na Slovensku. Napriek tomu, že príbuzní (ak nejakých na Apeninskom poloostrove ešte Aldo vôbec má) žijú stovky kilometrov ďaleko, o hrob je postarané.
Na čistom terasovom poklope boli v čase našej návštevy položené aj umelé kvety.
Starajú sa o oba hroby
Ak sa 97 rokov po pochovaní talianskeho vojaka niekto v obci stará o jeho hrob, šanca získať oAldovi Benzim zaujímavé údaje narástla.
Pravdepodobnosť vyriešiť otázku, prečo je taliansky vojak pochovaný ďaleko od najbližších bojov 1. svetovej vojny v Kočovciach, kde nepadol v rokoch 1914 -1918 jediný vojnový výstrel, bola síce malá, ale existovala.
Príbuzní Michala Hanáčka pochovaného v tesnej blízkosti talianskeho vojaka by mohli pri zodpovedaní vojnových otáznikov pomôcť. Získali sme kontakt na pani, ktorá sa dlhé roky stará nielen o hrob Michala Hanáčka, ale aj o rov vedľa pochovaného Alda Benziho. „Michal Hanáček, ktorý je pochovaný vedľa talianskeho vojaka, bol môj strýko. Keď zomrela pani, ktorá osobne Alda Benziho poznala a starala sa roky o jeho hrob, začala som sa starať aj o susedný hrob vedľa môjho pochovaného strýka.
Pomáhala mi aj moja mama i súrodenci. Všetci ho považujeme za nášho Alda, bol dokonca rovnako starý ako strýko," prezradila neter Michala Hanáčka. Podľahol chrípke Aldo Benzi sa dostal do Kočoviec ako zajatec na panstve Rakovských. Odkiaľ ho do obce dovliekli dnes už pravdepodobne nevie nikto.
„Vtedy išli do vojny aj veľmi mladí muži. V roku 1918 však vypukla španielska chrípka. Tá bola príčinou smrti Alda Benziho i môjho strýka. Pochovali ich vedľa seba," vysvetlila pani Piskláková.
Španielska chrípka bola najničivejšia pandémia, ktorá zabíjala obyvateľstvo od roku 1918 až do roku 1919.
Na chrípku a komplikácie s ňou spojené vtom čase zomrelo 20 až 50 miliónov ľudí, presné číslo sa však nikdy nepodarilo zistiť. Vírusom, ktorý spôsoboval španielsku chrípku, sa v roku 1918 nakazilo odhadom približne 500 miliónov ľudí.
Agresívny vírus, ktorý zničil aj životy osemnásťročných mladíkov, postupne útočil až v desiatich mutáciách.
Pôvodne vyzeral hrob talianskeho vojaka ako kopček hliny.
Rodina Hanáčkovcov najskôr obila hrob doskami a neskôr skrášlila kameňmi. Počas starostovania Anny Orsavovej dostal hrob cudzinca terasový poklop, ktorý chráni miesto posledného odpočinku zosnulého Taliana dodnes.
Ozvala sa Paola Benzi z Turína
Napriek tomu, že príbuzných Alda Benziho nedokázal objaviť ani Červený kríž, vydali sme sa aj my takmer sto rokov od jeho smrti hľadať jeho blízkych. Desiatky našich správ putovali prostredníctvom sociálnych sietí ie-mailov do Talianska ľudom nosiach priezvisko Benzi. Sociálna sieť dokonca ponúkla štyroch žijúcich ľudí s totožným menom Aldo Benzi.
Z nich traja boli Taliani, jeden žije v Čile v Južnej Amerike. Žiaľ, ani jeden z nich blízkym príbuzným pochovaného Taliana nebol. Naše e-maily putovali do talianskeho Janova, Dalmine, Alessandrie iCarpi, kde Benziovci dodnes žijú. Meno Benzi sa vyskytuje dnes už okrem Talianska, Čile aj v Austrálii, Brazílii či v Argentíne a je pomerne rozšírené. „Je mi ľúto, ale ja viem, že pán Aldo Benzi zomrel počas 1. svetovej vojny.
Pokúsim sa opýtať na neho ďalších príbuzných. Ak získam nové informácie, určite vám ich oznámim," napísala nám chemička Paola Benzi z Univerzity v Turíne. Ostáva len dúfať, že napriek malej pravdepodobnosti sa jeho príbuzenstvo, ktoré o hrobe v Kočovciach určite netuší, nájsť podarí.
Zajatci boli bežní
Vojnové boje 1. svetovej vojny Kočovce i celý náš región obišli. „Boje 1. svetovej vojny priamo zasiahli iba severovýchod Slovenska v rokoch 1914 -1915. Bojovalo sa v končinách okolo Svidníka, Stropkova i Humenného. Bol to najhlbší zárez východného frontu do územia dnešného Slovenska.
Potom sa u nás bojovalo až koncom roka 1918 a začiatkom roka 1919 v súvislosti s oslobodzovaním Slovenska z maďarských rúk," informoval historik Martin Lacko z Ústavu pamäti národa v Bratislave. Aj podľa jeho slov sa tu Talian ocitol pravdepodobne ako vojnový zajatec.
„Taliani bojovali od roku 1915 na strane Dohody, teda aj proti Rakúsko-Uhorsku. A zajatci, ktorí pracovali na slovenských dedinách, boli vtedy bežnou súčasťou, nahrádzali mobilizovaných domácich chlapov. Aj na Modrovej boli nejakí Srbi," dodal Lacko.
