NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Chovateľa koní Jozefa Halása (55) poslúchajú jeho mocní štvornohí zverenci naslovo.
Aj vďaka vzornej symbióze medzi človekom a ťažným koňom sa stal štvornásobným majstrom Slovenska v orbe konským záprahom či majstrom Európy v disciplíne slalom vo furmanských pretekoch. Polia a záhrady obrobené konským záprahom riadeným Jozefom Halásom sú po roztopení snehu skvele pripravené na jarné práce.
Pri koňoch je od detstva
Štrnásťročné kobylky Sylva a Berta, ale aj desaťročná Beauty a trojročná Kelly patria k najväčším záprahovým ozdobám Slovenska.
Jozef Halás si bez nich, ale i ďalších ťažných koní vážiacich častokrát až jednu tonu, nedokáže predstaviť jediný deň.
„Koňom sa venujem už od malého chlapca. Bolo málo techniky a všetko na poliach sa robilo s pomocou koní. Už otec mal vlastné koníky a súkromne hospodáril,“ začal rozprávanie Jozef Halás, rodák z Podolia. Hoci v Novom Meste nad Váhom býva od roku 1984, denne dochádza do Podolia na poľnohospodárske družstvo, kde pracuje v chove koní. Tie záhradkári dávajú orbe konským záprahom dodnes prednosť pred ťažkými traktormi, a tak ťažné kone majú stále množstvo práce.
Kôň sa dostane aj tesne k stromom a neutlačí kopytami pôdu tak, ako kolesá traktora. Denne poorú 30 – 40 árov, záleží najmä na ich kondícii. Pri bežnej práci sa pohybujú rýchlosťou sedem kilometrov za hodinu.
Brázda rovná ako priamka
Jozef Halás je viacnásobnou slovenskou jednotkou v orbe konským záprahom. Štyrikrát dominoval v otvorených majstrovstvách Slovenska v Dvoroch nad Žitavou, kde triumfoval aj nad českými šampiónmi v orbe.
Tituly nosí aj zo súťaží počas Agrokomplexu v Nitre či domáceho Podolia.
V pretekoch orbe konským záprahom nerozhoduje čas, ale presnosť.
„Hodnotí sa napríklad priamočiarosť rozorávky, hrebenitosť oráčiny, ale aj príprava lôžka pre osivo pri orbe celého pozemku a mnohé iné parametre, dokonca aj ustrojenosť furmana. Ten by mal byť pekne ustrojený,“ vysvetlil slovenský šampión.
Za jeho pluhom ostáva na súťažiach neuveriteľne rovná brázda pripomínajúca geometricky dokonalú priamku. O výsledkoch každej súťaže rozhodujú delegovaní rozhodcovia. hrebenitá. Pri pohľade na oráčinu treba vidieť vrstvy brázdy. Vtedy sa pôda výborne rozrobí,“ pokračoval Halás. Ideálnym oblečením pre furmana je kroj alebo vhodná monterková súprava.
Žrebec nedá na kobylu dopustiť
Tak ako u ľudí, nie je to ani s povahou súťažných chladnokrvníkov často jednoduché. Niektoré ťažné kone sú pokojné, iné výbojnejšie, temperamentné a dominantné.
„Niekedy aj odmietnu poslušnosť. Kôň nesmie byť rozmaznaný, to nerobí dobrotu. Potom kôň vie, že nemusí poslúchať,“ usmial sa ich chovateľ. Aj jednu tonu vážiace jedince čakajú nielen po súťaži odmenu za dobre vykonanú prácu. Jozef Halás im urobí radosť jabĺčkom, ale ani odmeny však nepreháňa.
Ťažný kôň dokáže rozlíšiť súťažnú orbu od bežnej práci na poli.
„Cíti súťažné prostredie, je pod stresom. Najmä mladšie koníky sú nervóznejšie. Skúsené a staršie sú už na súťaže zvyknuté.
Po dobrom výkone ich vždy potľapkám a cítia to ako poďakovanie,“ potvrdil majster Slovenska v orbe.
Pohlavie koní v súťažiach nerozhoduje, žrebci sú však tvrdší, mocnejší a odolnejší, kobyly zase tvrdohlavejšie.
Podľa Halása sa aj počas výcviku robí so žrebcami jednoduchšie. byť aj žrebec a kobylka. Keď si na ňu žrebec zvykne, nedá na ňu dopustiť,“ prízvukoval skúsený furman.
Najmocnejšie kone utiahnu aj dve tony
Nielen na súťažnú orbu sa využívajú chladnokrvné – ťažné kone. „Na Slovensku sa chovajú predovšetkým dve plemená. V Podolí chováme českomoravského belgika, obľúbeným plemenom je aj norik muránsky. Kone vážia od 700 až do 1100 kilogramov a dokážu za sebou ťahať dvojnásobok svojej hmotnosti. Tie najmocnejšie ťahajú aj dve tony,“ prezradil úspešný chovateľ.
Českomoravský belgik je plemeno šľachtené približne od roku 1880 v Čechách a na Morave na základe dovezených belgických plemenníkov a miestnych kobýl. Čistokrvné žrebce pochádzali po roku 1900 zo žrebčína grófa Seilerna Aspanga. Vyšľachtiť čistokrvné plemeno je otázka niekoľkých generácií. „Ťažné kone zapriaham približne od dva a pol roka. Keď má kôň dobrú kostru a je veľký, môže byť zapriahnutý od dvoch rokov. Vyše roka trvá, kým koňa naučíme všetky povely,“ vysvetlil Halás.
Preto najlepšie obdobie ťažných koní sa začína vo veku štyroch rokov. Vodenie či nasadenie ohlávky začína však Jozef Halás cvičiť kone už vo veku žriebät.
