Hrozivý nález vystrašil guľujúce sa deti. Kosti boli rozvláčené po zasneženom trávniku z odhodenej tašky, ktorá bola nimi preplnená.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Desiatky zvieracích kostí, predovšetkým z predných a zadných končatín, vyhodila neznáma osoba vo veľkej igelitovej taške do kríkov na križovatke Ulíc kpt. Nálepku a Milana Rastislava Štefánika.
Pobehujúci psi rozvláčili kosti po zasneženom trávniku v blízkosti kríkov a stromov. Tam ich objavili malé deti.
Veľká igelitka naplnená kosťami
Väčšina kostí z končatín s mocnými kĺbikmi pochádzala z ošípaných. Nepríjemne vyzerajúci obsah tašky s množstvom kostí objavili hrajúce sa deti počas guľovačky.
„Hneď sa to medzi nami roznieslo, že je tam porozhadzovaných veľa kostí. Veľa detí sa tam zo zvedavosti bolo pozerať.
Zľakli sme sa, z čoho kosti pochádzajú,“ strachoval sa desaťročný chlapec.
Po hrozivo vyzerajúcich zvyškoch po jatočných zvieratách ostávali na snehu aj drobné stopy krvi.
Neznáma osoba ich vo veľkej taške vyhodila cielene z vnútornej strany rozrastených kríkov, aby ich v smere od ulice nebolo vidieť.
Pri stúpajúcich teplotách by množstvo kostí onedlho aj tak prezradil šíriaci sa zápach. Podľa našich informácií sa s určitosťou nedá zistiť, či kosti pochádzali z domácej zabíjačky alebo z bitúnka. Podľa vyjadrenia oslovenej mäsiarky boli vykostené odborníkom. Keďže išlo o kosti predovšetkým z končatín prasiat, je pravdepodobné, že si ich niekto vzal pre psa a potom si to rozmyslel a chcel sa ich zbaviť odhodením do kríkov.
Nedávať si prsty do očí a úst
„Tesne po tom, ako bolo zviera alebo zvieratá zabité a vykostené, nemôžu byť kosti infekčné, pretože vnútro tela je sterilné. Ale, samozrejme, iba v prípade, že zviera nebolo choré,“ informovala veterinárna lekárka.
Po určitom čase podľa jej slov začne rast baktérií a mäso začne smrdieť.
„Obyčajný dotyk s takouto kosťou nebezpečný nie je, ale iba v prípade, ak by si deti následne nedávali ruky do očí alebo úst.
Nechávať tam tie kosti nie je určite dobrý nápad, mali by byť ihneď odstránené,“ dodala veterinárka.
