S futbalom ste skončili po dovŕšení dvadsiatich rokov. Prečo ste sa tak rozhodli?
- Tréningy nemali veľkú úroveň a postupne ma to prestalo baviť. Futbal v regionálnych ligách je založený na sile a nie technike, čo mi veľmi nevoňalo. Hráči chodia na tréningy málo a do súbojov išli až príliš agresívne bez výraznejšej snahy získať loptu. Nebolo pre mňa príjemné neustále laborovať so zraneniami.
Pôvodne ste boli profesionálnym vojakom. Prečo ste ukončili kariéru v armáde a dali ste sa na kariéru futbalového trénera?
- Pracoval v košických kasárňach ako revízny technik pre rádiolokačné zariadenia. Prevelili ma však do Zvolena. To som už musel chodiť na týždňovky, čo sa mi veľmi nepozdávalo. Prišla ponuka z Trenčína, a tak som neváhal. V Košiciach som pracoval iba na čiastočný úväzok. V novom klube som mal zmluvu na trvalý pracovný pomer. A neľutujem. Práca v armáde ma nenapĺňala.
Ako si spomínate na začiatky v Trenčíne?
- Umelá tráva vtedy ešte neexistovala. Trénovalo sa prevažne na Ozete za mostami. Keď bol napadnutý sneh, využívali sme okolité plochy. Podmienky boli v tom čase úplne zúfalé. Prišiel som na konci februára a dali ma k trénerovi Lintnerovi ako asistenta k devätnástke. Následne som mal štyri sezóny na starosti ročník do trinásť rokov.
Trénovali ste futbalistov od mladších žiakov až po dospelých. Vnímate rôzne špecifiká a vývoj hráčov v priebehu kariéry?
- Je rozdiel trénovať rôzne vekové kategórie. Každá má svoje osobitosti. Kedysi sme s mladšími žiakmi hrali na celé ihrisko, dnes iba na šírku. Hlavný rozdiel je predovšetkým v rýchlosti práce s loptou, priestorovým vnímam a najmä v prístupe. Čím sú hráči starší, tým viac si uvedomujú, čo chcú dosiahnuť. Podľa toho k futbalu pristupujú.
Máte túžbu presunúť sa k mužom?
- Nerozmýšľal som o tom. Všetko závisí od ponuky. Práca s mladými futbalistami ma napĺňa a baví.
Je práca s mladými viac o trénovaní alebo o psychológií?
- V súčasnosti by mal byť tréner predovšetkým psychológ. Deti sú inak vychovávané. Každý hráč potrebuje iný prístup. Niekto voľnejší, iný tvrdšiu ruku a na niekoho nezaberá ani jedno ani druhé. Stáva sa aj to, že rodičia chcú viac ako deti. Doba je iná, ako keď som hral futbal ja.
Aký ste na svojich zverencov?
- Jednoznačne prísny. Futbal sa bez disciplíny hrať nedá. Mám jednu zásadu. Ak tréner hráča upozorňuje, hoci aj zvýšeným hlasom, tak mu na ňom záleží. Nedá sa všetky situácie na ihrisku a všetkých hráčov upozorňovať a komentovať. Snažím sa to chlapcom vysvetliť. Niektorí si ťažko zvykajú na hlasnejšie upozornenie. Snažím sa s nimi baviť otvorene. V konečnom dôsledku to hráči skôr či neskôr pochopia o čo trénerovi ide. Čím sú starší, tým je to jednoduchšie.
Sú dnešné deti vzdorovitejšie?
- To by som nepovedal. Je vidno, že domáca výchova je voľnejšia. V tomto veku sú chlapci v puberte a zase je to individuálne. S niekým to zamáva viac s iným menej. Problémy s nimi majú skôr v škole. Nejdem ich všetkých hádzať do jedného vreca, ale podľa slov učiteliek ich vzdelanie príliš nebaví. A vyučujúcim to aj dajú pocítiť. Nepripravujú sa, zabávajú sa a nedávajú pozor. Na tréningoch je to diametrálne odlišné. Futbal vnímajú tak, že ich baví a sú tu dobrovoľne.
Myslia si rodičia, že majú doma samých Ronaldov a Messiov?
- Rodičia, ktorí sa chodia pozerať na svoje deti či už na tréningy, alebo na zápasy vidia na akej sú úrovni v porovnaní so spoluhráčmi, alebo aj protihráčmi. Pohľad rodiča na svoje dieťa rešpektujeme, ale tréneri ich výkony často vidia inak. Napriek možným názorovým rozdielom rodičia sú pre nás dôležití a často s nimi komunikujeme, hľadáme spoločnú cestu pri výchove ich syna.
Čo je základným predpokladom, že mladý futbalista bude reálne úspešný?
- V prvom rade prístup ku svojim povinnostiam a športu ako takému. Vo futbale je to technika, kreativita, inteligencia a rýchlosť. Hráči, ktorí majú tieto vlastnosti vrodené, to majú jednoduchšie. Hráči s technickými nedostatkami sa ťažšie presadzujú. V neposlednom rade je dôležitá chuť na sebe pracovať. Talent je super vec, ale je len pätinou úspechu. Všetko ostatné je drina. Ak sa hráčov na Slovensku spýtate, či sa chcú živiť futbalom, všetci odpovedia áno. Máloktorý z nich však pre to urobí maximum. K dosiahnutiu maximálneho individuálneho rozvoja platí, že za desať rokov je treba natrénovať desať tisíc hodín v rámci riadeného i neriadeného tréningu. Pre väčšinu z nich sa všetko končí tréningom, ktorý trvá deväťdesiat minút. Hráč s vážnym záujmom o futbal by mal vo voľnom čase tri až štyri hodiny denne, odstraňovať technické nedostatky a venovať sa pohybovým aktivitám úzko spojeným s futbalom.
Rukami vám prešli mnohí futbalisti. Spomínate si na dnešné opory tímu Čögley, Holúbek, či Mondek?
Treba povedať. Zz menovaných som osobne netrénoval ani jedného. „Čegyho“ si pamätám už ako mladšieho žiaka. Bolo na ňom vidieť, že futbal berie s plnou vážnosťou, Holúbek mal talent, potenciál a najmä snahu. Mondek do klubu prišiel až počas dorasteneckého veku. Prakticky tri a pol roka nebol iný ako ostatní. Až posledný polrok v „devätnástke“ ho katapultoval do a-tímu. Hráči na výchove, ktorých som sa podieľal boli Malec, Bezák, Vozár, Habánek, Ranko, Mazáň, Opatovský, Bednárik, Bero, Tóth.
V minulosti bolo populárne hľadať talenty po dedinách. Hľadáte talenty po okolitých ihriskách?
- Týmto spôsobom sa do AS dostal Malec, Habánek, Mazáň, Opatovský, Bednárik, Skovajsa a Bariš. Dnes je ťažké nájsť chlapca na dedine, ktorý by mal požadovanú kvalitu. Keď takého aj nájdeme, futbal nie je jeho priorita. Momentálne trénujem ročník do 15 rokov a s kolegom Samešom sme tím doplnili hráčmi ako Parkáň, Laco, Láska, Bednár a predtým prišli Machara a Chudý. Ak sa na dedinách mladým hráčom nevenuje kvalifikovaný tréner, ktorý vie, čo má robiť, zabíja v nich potenciál. V AS Trenčín momentálne hľadáme na doplnenie hráčov narodených v roku 2002. Ak rodičia dlho váhajú s príchodom do profesionálneho klubu, môžu deťom zavrieť dvere do veľkého futbalu.
Trenčania od príchodu La Linga presedlala na holandskú futbalovú školu. Ako ju vnímajú tréner z iných klubov?
- Karol Marko raz povedal, že futbal bol vymyslený ako útočný šport. My sa ho tak snažíme vnímať. Chceme hrať ofenzívne. Odozva iných trénerov je taká, že nás nechajú útočiť a snažia sa trestať naše chyby. Stáva sa, že zápasy prehráme, no každá prehra je pre nás ponaučením. Jednoznačne chceme víťaziť a prezentovať sa ofenzívnym štýlom hry. Nie je to však jednoduché, ak súper bráni s deviatimi hráčmi na vlastnej polovici.
Najnáročnejším prechod v kariére býva medzi dorasteneckým a mužským vekom. Máte predstavu, ako hráčom toto obdobie uľahčiť?
- Práve pre tieto prípady vznikla spolupráca s treťoligovou Nemšovou. Do prvého tímu sa posunú ročne jeden až dvaja hráči. Ostatní nájdu uplatnenie po okolitých nižších súťažiach. Chceme sa vyhnúť tomu, aby sme ich stratili. Všade platí, že najlacnejší sú odchovanci.
