Futbal berú najmä ako zábavu a spoločenské vyžitie.
MYJAVA. Účastníkmi VIII. ligy skupiny B je v tomto ročníku iba šesť tímov. Až päť z nich je z myjavského okresu. Jedná sa o dedinky, z ktorých ani jedna nemá viac ako päťsto obyvateľov. Napriek tomu sú stále schopné udržať si jednu z mála kultúrnych akcií na vidieku stále živú. Vďaka za to patrí vo všetkých z nich, úzkemu kruhu funkcionárov, ktorým nie je ľúto času, ani vynaloženia energie. Pritom by sa s prehľadom mohli na všetko „vykašľať“, ale neurobia to. Futbal je na kopaniciach fenoménom. A to aj vďaka Spartaku Myjava, ktorý sa z IV. ligy vyšvihol až medzi futbalovú elitu najmä vďaka bratskému triu Halabrínovcov.
Chvojnica je na čele
Najviac spomedzi všetkých tímov sa v súčasnosti darí TJ Kopaničiar Chvojnica. Práve tento tento tím bol v ostatných sezónach zvyknutý na úplne iné pozície. Dnes s trojbodovým náskokom kraľuje súťaži. „Recept na úspech je jednoduchý. Omladili sme káder. Mali sme niekoľko hráčov na hosťovaniach a posťahovali sme ich naspäť. A začalo sa nám dariť,“ povedal organizačný pracovník Pavol Šiška. Do futbalu robí štyridsaťdva rokov viac-menej sám. V podstate sa už všetkého vzdal pred rokom a pol, ale nedalo mu to. Uvedomuje si, že ak by organizáciu futbalu ukončil, pravdepodobne by to znamenal koniec. „Viete ako to je. Za pána Boha to nikto nechce po mne prebrať,“ dodal s úsmevom. Pri otázke, prečo to všetko napriek zdravotným problémom robí, je odpoveď ľahká. Jednoducho, má z futbalu radosť.
Radšej by sa vrátili do senickej oblasti
Napriek necelým štyrom stovkám obyvateľov je schopná Chvojnica vyprodukovať vlastných hráčov. Mládežníci hrajú po okolitých dedinách. Nie je ich veľa, ale predsa. Koncová obec Trenčianskeho kraja má do krajského mesta poriadne ďaleko, až sedemdesiat päť kilometrov. „Najmä v minulosti sme museli na oblastný zväz chodiť častejšie. Dnes už veľa vecí vybavíme prostredníctvom internetu,“ pochvaľuje si Šiška. O postupe do vyššej súťaže v klube nepremýšľajú. Problémom sú financie. „Peňazí nie je nikdy dosť. Sponzorov je málo. Nikto sa nehrnie. Vďaka patrí každému, kto prispeje. Náš rozpočet sa hýbe okolo troch tisícok na sezónu. Siedma liga pre nás nie je reálna. Nemáme mládežnícke družstvo a súperi sú pre nás poriadne ďaleko. Cestovanie by stálo veľa peňazí,“ vysvetľoval Šiška. Dodal, že viac im vyhovovalo staré rozdelenie. Odkedy sa urobilo nové územné rozdelenie okresov vzhľadom k vzniku Slovenskej republiky sa stali súčasťou ObFZ Trenčín. „Nám stopercentne vyhovovala príslušnosť k Senici. Mali sme blízko do Sobotišťa, Kunova, Podbranču, Častkova. Necestovali sme ďalej ako dvadsať kilometrov. Teraz máme všade ďaleko,“ posťažoval sa. Už viackrát v klube rozmýšľali nad návratom k starým časom. Lenže, nedalo sa. „Povedali nám, že prestup z jedného kraja do druhého nie je možný,“ povzdychol si.
Veľa registračiek, málo hráčov
Podobne sa cítia aj v Bukovci. TJ Družstevník viac futbalovo sedela okresná súťaž v Senici. Predseda Jaroslav Cablk vníma súčasný futbal ako znášku byrokratických krokov. V minulosti bol klub schopný zostaviť aj mládežnícke družstvá, dnes je to inak. „Za starých čias sme mali dorastenecký tím. Každý kto mal ruky a nohy hral futbal. Keď len dvaja z ročníka boli neskôr schopní ísť hrať za mužov, malo to svoj účinok. Dnes máme veľa registračných preukazov a málo hráčov. Snažíme sa priblížiť európskym pravidlám a normám. Chceme byť európsky na všetkých úrovniach. To sa na „horské ligy“ nehodí,“ povedal na margo súčasného stavu regiónálneho futbalu.
Ponorková choroba
Klub pracuje s rozpočtom približne dve tisíc eur. Náklady na cestu na ihriská súperov majú hráči vo vlastnej réžií. Na benzín im nikto neprispeje ani cent. Z vlastných zdrojov je v kádri mužov šesť hráčov, ostatní sú z okolia. Z Brezovej, Myjavy a dokonca dvaja dochádzajú zo Šenkvíc. Podľa slov predsedu klubu je situácia ohľadom hráčov v súčasnosti uspokojivá. Minimálne jedenásti sa vždy nazbierajú bez problémov. Súťaž iba so šiestimi účastníkmi sa mu však neveľmi pozdáva. „Nemôžem povedať, že by sme mali zlé vzťahy. Niektoré zápasy sú vyostrené. Všetko však po konečnom hvizde opadne a občas si pochutnáme aj na kopaničiarskej slivovici. Keď však s jedným tímom hráme dva zápasy za jeseň, chytá nás už ponorková choroba,“ dodal Cablk.
Hoci podmienky nie sú veľmi naklonené, strach o ďalšie fungovanie futbalového tímu nemá. Okolo tímu sa točí približne päť ľudí. „Snažíme sa na dedine udržať aspoň akú-takú kultúru. Je pekné keď sa pár ľudí zíde a zahrá si futbal,“ zakončil rozhovor Cablk.
Reorganizácie ubrali na kvalite
V senickom oblastnom futbalovom zväze sa TJ Družstevník Jablonka cítila odstrkovaná. Lepšie sa jej hrá v ObFZ Trenčín. Klub pred dvoma mesiacmi zmenil predstavenstvo. Na jeho čelo sa dostal Marián Michalička. Tomu prekáža najmä nízky počet tímov v najnižšej lige. „Pamätáme časy, kedy nás tu bolo štrnásť. Ideálny počet by bolo desať tímov. Rôzne reorganizácie úrovni súťaže neprospeli, práve naopak. Vidieť stále tie isté tváre niektoré tímy už prestáva baviť,“ povedal novopečený predseda klubu.
Vypadnúť sa nedá
Káder mužstva je zložený prevažne z Myjavčanov. Tvorí ich približne osemdesiat percent. Spojenie s Jablonkou však nechýba. Rozhodujú príbuzenské, či kamarátske väzby. Hoci je situácia na hráčskom trhu stále horšia, vždy sa nájdu ochotní jednotlivci.
Finančné suchoty neobišli ani Jablonku. V klube pracujú s minimálnym rozpočtom. Väčšie akcie zafinancuje obecný úrad. Ten sa stará aj o zabezpečenie ihriska a platbu energií.
„Všetko funguje v prvom rade na kamarátskom základe. V lige je prakticky vždy jeden jasný ašpirant na postup do vyššej ligy. Nájdu sa aj vyhrotené zápasy, ale väčšinou je všetko v úplnom poriadku. Vypadnúť sa presa nedá,“ povedal Michalička.
Odstrašujúci prípad sú Vaďovce
Pri otázke, ako dlho je futbal v malých kluboch udržateľný sa zamyslel. „V niektorých kluboch je to už všetko na hrane. Aj u nás boli také myšlienky. Vieme však ako dopadli Vaďovce. Raz skončili a nevedia sa vrátiť späť. Myslím, že pri troche snahy sa dá chod klubu udržať,“ dodal na záver.
