TRENČÍN. Podzemné chodby s hrobkami pod celým piaristickým kostolom v Trenčíne môžu vidieť i záujemcovia o históriu. Piaristi historické miesto neotvorili pre širokú verejnosť, no vopred ohlásení turisti či exkurzie môžu do útrob katakomb nahliadnuť.
Lákadlo pre ľudí
„Sprístupnili sme hlavný vchod, kde sme odstránili železné platne. Do chodieb sme dali novú elektroinštaláciu, aby aj vo vlhkom prostredí bola bezpečná,“ povedal správca piaristického kostola, páter Peter Franek.
Podzemné chodby sú zaujímavé hlavne pre deti. „Toto miesto sa spája s legendami a často sa ľudia pohrávajú s myšlienkou, že chodby vedú i do iných častí mesta,“ dodal Franek.
Hrobky jezuitov i veliteľov vojsk
Katakomby sú posledným odpočinkom mnohých svetských i cirkevných osobností. Pochovaný tu je napríklad i veliteľ ilešháziovských vojsk, alebo generál rakúskej armády.
Miesto večného odpočinku tu našla i dcéra Juraja Ilešháziho, iba 23 ročná Helena. Ako povedala historička Trenčianskeho múzea Jana Karlíková, v spoločnej hrobke pochovali o dvadsať rokov neskôr aj jej matku grófku Máriu Forgáčovú. „Pochovaní sú tu jezuiti, piaristi, na stene čítame meno vzdelaného doktora teológie Pavla Príleského z Prílesu, ale i žien a detí trenčianskych mešťanov, “ povedala Karlíková. Krypta sa rozprestiera po celej dĺžke kostola.
„Desiatky hrobov tu vznikli v rozmedzí 17-teho až 19-teho storočia. Pochovávali tu ešte v roku 1835," dodala.
Rôzne legendy
Tajomný priestor je opradený aj mnohými historkami a legendami. „Dcéra bohatého baróna Antonia de Andricky sa zaľúbila do chudobnejšieho zemana, ktorého jej otec neschválil. Bránil ich láske až do takej miery, že dievčina pri rozčúlení odpadla a stratila vedomie. Ani lekár ju nevedel prebrať, všetci si mysleli, že zomrela. Uložili ju do otvorenej rakvy. Kostolník, ktorý ju mal strážiť, vravel, že mala ešte červenú tvár a ohybné prsty, ako keby žila. Keď zatvorili na druhý deň rakvu ,údajne bolo počuť z krypty výkriky, ako Antonia prosila o pomoc,“ vysvetlila Karlíková.
Chýba výskum
Na tomto mieste sa nikdy nerobil odborný výskum. Podľa historikov je to škoda. „Mal by sa tu vykonať architektonicko- historický výskum, pretože sú tu už zamurované časti chodieb. Kostol prešiel po požiari aj prestavbou,“ povedal historik z Trenčianskeho múzea Vlastimil Hábl.
Pôvod katakomb ľudia často spájajú aj s existenciou tajných chodieb v meste. Historici však špekulácie o rôznych tajných tuneloch v Trenčíne odmietajú. „Mýtus o prítomnosti tajnej chodby sa rozšíril najmä v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy si ľudia spájali zásobovacie chodby s tajnými tunelmi. Bola to známa vec, ale vetvy tých chodieb boli zamurované,“ dodal Hábl.
