Jeden z najvýraznejších talentov sa v decembri zúčastnil majstrovstiev Európy v Chorvátsku.
TRENČÍN. Malá Monika bola najpokojnejším dieťaťom spomedzi štyroch Rajnohovcov. V noci tuho spala a neplakala. Prakticky do troch rokov rodičia takmer ani nevedeli, že ju majú. Zmena však na seba nedala dlho čakať. V štyroch rokoch už bola veľmi živé dieťa a vo všetkom sa snažila vyrovnať staršej sestre. Začínala s viacerými športovými a umeleckými aktivitami. Hrala na klavír a chodila na výtvarnú. Skúšala aj tenis, no ten jej veľmi neučaroval rovnako ako plávanie. Neskôr skúšala šťastie v tanečnej skupine Goonies, kde vydržala dva roky. Medzičasom ju za srdce chytila hádzaná, pri ktorej zostala.
Mama z nej nechcela hádzanárku
V hádzanárskom prostredí sa pohybovala odmalička, keďže jej mama Zdena Rajnohová v tom čase hrala aktívne za HK Štart. Preto bolo iba otázkou času, kedy tomuto športu podľahne aj Monika. „Pravdu povediac som nechcela, aby si vybrala hádzanú. Viac som sa ju snažila orientovať na iné druhy športov. Chodila so mnou na zápasy. Stačilo vidieť, ako sa pohybuje na ihrisku s loptou a hneď som vedela, že bude mať pre hádzanú všetky predpoklady. To matka cíti,“ povedala mama, ktorá je trénerkou prvoligového Trenčína.
Najvýraznejšou kritičkou v začiatkoch preto prirodzene práve ona. Odmalička bola Monika pod jej drobnohľadom. „Život priniesol veľa kritiky, ale bez toho sa nedá rozvíjať a zlepšovať. Na druhej strane ma vedela pochváliť, ak sa niečo vydarilo. Taktiež aj povzbudiť, ak sa nedarilo podľa predstáv. V konečnom dôsledku mama do toho viac videla a vedela triezvo zhodnotiť výkony. Otec poväčšinou iba chválil,“ vysvetľovala Monika Rajnohová a mama ju doplnila: „Dnes sa dokážeme o zápasoch a výkonoch baviť spontánne. Teší ma, keď sa darí jej a rovnako aj tímu. Ak to nevyjde, vieme sa zhovárať o všetkých negatívach. Monika dnes už sama dobre vie, ktoré sú jej silné a slabé stránky.
Športová rodina Rajnohovcov
Až traja zo štyroch súrodencov Rajnohovcov sa aktívne venujú športu. Mladšia sestra Erika hrá dorasteneckú ligu za Trenčín. Je ďalším z talentov a figuruje v reprezentácií Slovenska. „Keď mám možnosť a som doma, tak sa rada idem pozrieť na jej zápasy. Musím povedať, že je šikovná. Na ihrisku máme rovnaké pohyby a herný štýl,“ povedala na adresu sestry Monika. Jediný chlap medzi troma sestrami je Erik. Hrá hokej za trenčiansku Duklu. Je nádejou slovenského hokeja a patrí medzi reprezentantov.
Majstrovstvá Európy v Chorvátsku
Pred Vianočnými sviatkami sa Slovenky po dvadsiatich rokoch opäť zúčastnili majstrovstiev Európy v hádzanej. Členkou úspešného tímu bola aj Monika Rajnohová. „Bolo to niečo úžasné. Organizácia, zápasy, atmosféra a všetko okolo mi učarovalo. Pre mnohé z nás bol šampionát veľkou skúsenosťou a dal nám veľa,“ povedala Monika. Napriek mnohým pozitívam ju mrzel nízky záujem domácich divákov. Hala s niekoľkotisícovou kapacitou bola častokrát takmer prázdna. „Nie je to ideálne. Pravá športová atmosféra mi chýbala. Aj také silné tímy ako Švédsko a Čierna Hora museli hrať takmer pred prázdnymi tribúnami a nedokázali sa vyhecovať k najlepším výkonom. Zároveň ma tešila hojná účasť fanúšikov zo Slovenska. Prišla ma podporiť aj rodina, za čo jej ďakujem,“ doplnila.
Slovenky na turnaji výkonmi príjemne potešili. V konkurencií šestnástich tímov sa prebojovali po víťazstve nad Srbskom medzi najlepšiu dvanástku. „Myslím si, že sme prekvapili mnohých ľudí. Verím, že to pre nás a celú hádzanú na Slovensku bude tým správnym nakopnutím smerom do ďalšej práce. Mali sme možnosť odskúšať náročnosť majstrovstiev po fyzickej a aj psychickej stránke. Kiežby bol tento turnaj odrazovým mostíkom do budúcnosti,“ pokračovala 21-ročná spojka.
Chce sa posunúť vyššie
Už ako tínedžerka hrala WHIL-ku za Trenčín. Neskôr sa presunula do Veselí nad Moravou a v roku 2013 do pražskej Slavie. Napriek tomu na materský klub nezabúda. „Zostali mi iba pekné spomienky. Vyrastala som v Trenčíne či už ľudsky alebo herne. Od šestnástich rokov som hrala najvyššiu súťaž. Bol to môj veľký krok do sveta profesionálnej hádzanej,“ zaspomínala si. HK Štart Trenčín zažil krach a nový reštart. Druhú sezónu hrá I. ligu. „Výsledky sledujem. Vždy, keď volám domov mame alebo sa vidíme, tak mi povie, čo je nové. Informácie mám vždy z prvej ruky,“ dodala s úsmevom.
V pražskej Slavii je veľmi spokojná. Páči sa jej mesto, pretože človek v ňom nájde všetko, čo potrebuje. Stáva sa jej srdcovkou. „V šatni sme výborná partia, čo sa prejavuje aj na ihrisku. Vďaka tou sa držíme na medailových pozíciách. Určite by som chcela pokračovať ďalej a nezostať iba na Slovensku a v Čechách. Zanedlho mi končí zmluva, takže som sama zvedavá, čo príde a kde sa ocitnem po lete. Vždy mám len tie najvyššie ciele,“ zakončila rozhovor Rajnohová.
