Z pôvodnej štvorice adeptov sa kandidatúry vzdal Andrej Škodáček. Z trojice Martin Žitňan, Vladimír Fabian a Peter Vozár do ďalšieho kola posunul výkonný výbor ObFZ prvých dvoch menovaných. Napokon v druhom kole vyhral hlasovanie Martin Žitňan v pomere 7:3. Priezvisko Žitňan tak na oblastnom futbalovom zväze zostáva naďalej, keď syn nahradil otca.
Vaša minulosť je spojená s futbalom. Ako prebiehala vaša futbalová kariéra?
- Ako žiak som začínal v TTS Trenčín a pokračoval som tam až do konca dorasteneckého veku. Následne som nastúpil na povinnú vojenskú službu do Dukly Praha a odtiaľ do VTJ Tábor a VTJ Hodonín. Po vojne som hosťoval v Hurbanove a po ukončení hosťovania som sa vrátil do TTS Trenčín. V dvadsiatich troch rokoch som mal úraz na nohe. V tej dobe reprezentačný doktor Malovič skonštatoval, že na vrcholový futbal to už nebude. A tak som kariéru ukončil.
Čím ste sa živili v civilnom živote?
- Po skončení futbalovej kariéry som bol zamestnaný šestnásť rokov ako štátny úradník. Potom som pracoval v oblasti vykurovania objektov. Okúsil som aj prácu krupiéra v herni.
Funkciu sekretára oblastného futbalového zväzu preberáte po otcovi. Predsa len vás môžu porovnávať. Nevnímate to ako nevýhodu?
- Nie je to otázka výhody alebo nevýhody. Budem sa snažiť, aby boli ľudia okolo regionálneho futbalu s mojou prácou spokojný. Ak to tak bude, môžem byť spokojný aj ja.
Sledovali ste za posledné roky situáciu a vývoj regionálneho futbalu?
Samozrejme, nejaké znalosti som mal, ale až teraz spoznávam túto prácu dopodrobna.
Futbal na dedinách ustupuje do úzadia. Chýbajú hráči, funkcionári a peniaze. Cítite to podobne?
- Dnešná doba nie je príliš naklonená pre futbal na regionálnej úrovni. O to viac obdivujem ľudí, ktorí sa ho snažia udržať na úrovni. Patrí im veľká vďaka.
Otec má dlhoročné skúsenosti s prácou sekretára. Dáte na jeho rady?
- Samozrejme.
Ako prebiehajú prvé dni v novej práci?
- Ako v ktorejkoľvek inej. Zoznamujem sa s administratívnymi úkonmi a rôznymi iným vecami, ktoré som zatiaľ počas krátkeho pôsobenia nestihol prebrať.
Máte nápady na zlepšenia?
- Nejaké by sa našli, ale momentálne sa sústredím na vykonávanie funkcie ako takej.
Váš starý otec bol Karol Borhy. Ako si na tohto futbalového velikána spomínate?
- Strávili sme spolu dvadsaťšesť rokov života. O futbale ma naučil veľa. Poznal som ho aj ako trénera. Bol nekompromisný a komu sa na tréningu nepáčilo, tak ho vyhnal pod sprchy. Ako dedko bol úžasný. Nie je týždňa, aby som si na neho nespomenul. Som hrdý, že som z jeho krvi.
V regióne fungujú dva stabilné týždenníky. Plánujete s nimi spoluprácu?
- Zatiaľ som nad touto otázkou nerozmýšľal.
Otec navštevoval športové areály v regióne. Odovzdával diplomy a ocenenia. Plánujete v tejto tradícií pokračovať?
- Budem sa snažiť. Treba si uctiť prácu ľudí, ktorí si to zaslúžia a ktorí urobili veľký kus dobrej práce vo svojich oddieloch.
