TRENČÍN. V trenčianskej knižnici prišli s nápadom sprítomniť nášho národného buditeľa ako inšpiráciu pre amatérskych literátov. Zo súťažných príspevkov zostavili zborník, ktorý uviedli do života na Úrade Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Podujatia venované pamiatke vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia odštartovali 19. januára 2015 symbolicky v bašte Štúrovcov. Prví rodinní príslušníci sa v Trenčíne usadili v 16. storočí v predmestskej časti Humná.
Ľudovít Štúr mojimi očami
Stostranovú publikáciu Ľudovít Štúr mojimi očami vydala Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne (VKMR) v decembri 2014 s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pozostáva z troch častí – výskumnej, literárnej a hodnotiacej.
Prvá predstavuje štúrovské atribúty v Trenčíne, približuje vzťah Štúrovej rodiny k trenčianskemu regiónu a skloňuje Uhrovec v kontexte ideového formovania kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Spoločného menovateľa zvyšných častí zborníka tvoria príspevky zaradené do tematickej oblasti XXII. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže Jozefa Braneckého. Nájdete medzi nimi diela rôznych žánrov rozdelené do dvoch vekových kategórií vrátane názorov odbornej poroty.
Ako vysvetlila Gabriela Krokvičková, poverená riadením VKMR, okrem posilnenia kultúrnej identity chcela knižnica prostredníctvom projektu poskytnúť priestor na realizáciu študentom i dospelým pisateľom a povzbudiť ich v ďalšej literárnej činnosti. Tému celkovo spracovalo dvadsať autorov v dvadsiatich piatich príspevkoch.
„Z dobových záznamov a spomienok súčasníkov sa dozvedáme, že Ľudovít Štúr mal slabosť pre prírodu. Miloval najmä tú uhrovskú, ktorá bola často predmetom jeho prvých lyrických diel. Svedčí o tom jeden z jeho pseudonymov – Pravolub Rokošan.
Rokoš je jeden z vrchov uhrovskej kotliny, na ktorý sa dodnes robí pamätný výstup,“ doplnila Eva Struhárová z oddelenia bibliografie a regionálnych dokumentov trenčianskej knižnice.
Jaroslav Rezník búral mýty
Sprievodný program prezentácie zborníka okorenila poézia, historické exkurzy i vystúpenie hudobných hostí z kapely Váhovanka.
Zopár zaujímavostí, ktoré sa v učebniciach nespomínajú, prítomným poslucháčom priblížil predseda redakčnej rady Literárneho týždenníka Jaroslav Rezník.
„Hoci Ľudovíta Štúra vnímame väčšinou vážne cez politické činy a dielo, bol to človek veselej mysle. Navyše, mal atraktívny vzhľad a postavu, ohúril by ňou dievčatá aj v súčasnosti.
K trenčianskemu regiónu sa tiež viaže vzťah so šľachtičnou Adelou Ostrolúckou, ktorá podstatne zasiahla do Štúrovho života a milovala ho až za smrť. Traduje sa, že zomrela na týfus. Je to kamufláž. K lôžku chorého na týfus nepustia ani najbližších príbuzných. Toľko vedela aj vtedajšia medicína,“ poznamenal Rezník.
Podľa uznávaného spisovateľa máme v Ľudovítovi Štúrovi génia, ktorý sa v dejinách národa rodí raz za pol tisícročia.
