rozprávali s manažérom tímu Lukášom Frývaldským.
Mužstvo Gladiátorov pôsobí v EUHL už druhý rok. Aké boli začiatky tohto tímu?
- Gladiátori začali písať svoju históriu hneď v prvej sezóne ligy v ročníku 2013/2014. Spolu s ďalšími piatimi tímami zo Slovenska a Česka sme sa tak stali súčasťou originálnej šestky. Naviac sa našim chlapcom podaril husársky kúsok, keď v historicky prvom zápase ligy porazili favorizovaný Zlín 8:5. Trénerom sa stal Marián Smerčiak, bývalý hráč Dukly a reprezentant SR.
Nastali nejaké zmeny oproti prvej sezóne?
- Na začiatok treba povedať, že EUHL sa ukazuje nielen ako životaschopný, ale aj veľmi úspešný projekt. Záujem o účasť v lige zo strany univerzít stále narastá. Súťaž sa rozšírila o štyri nové tímy a hrať tak chodíme napríklad do Banskej Bystrice, Plzne a dokonca aj rakúskeho Grazu. Čo sa týka nášho tímu, sme v podstatne odlišnej situácii ako v minulej sezóne. Najväčšou novinkou je asi to, že Gladiátori už vystupujú pod hlavičkou oboch trenčianskych vysokých škôl americkej City University of Seattle a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Výhody zlúčenia sa preukázali hneď na začiatku súťaže. Káder sa oproti minulej sezóne stabilizoval, pričom každá škola ma v tíme zhodne po jedenásť hráčov. Ďalšou veľkou výhodou je tiež silná podpora zo strany vedenia oboch škôl, ale aj od predstaviteľov mesta Trenčín. Bez takýchto podmienok a podpory by sme v súťaži len ťažko mohli pokračovať.
Spomínate, že každá škola, teda Trenčianska univerzita a aj City University of Seattle, má v tíme zhodne po jedenásť študentov, a teda sa nemusíte obávať o nedostatok hráčov. Boli pred rokom, keď v mužstve pôsobili hráči len z jednej školy, nejaké problémy s postavením kádra?
- V prvej sezóne sme ešte ani zďaleka nemali takú stabilnú súpisku. Najmä to sa prejavilo kolísavými výkonmi v druhej časti súťaže a play-off. Hráčov bolo spočiatku málo a museli sme robiť nábor. Na prvý takýto zraz prišlo zhruba štyridsať záujemcov, z ktorých však možno len dvadsať malo za sebou aktívne pôsobenie v juniorských alebo iných súťažiach. Ak nám teda pred zápasom niekto vypadol, museli sme hľadať náhradu aj medzi týmito hráčmi. Len ťažko sa nám konkurovalo s Prahou alebo Bratislavou, kde je výber hráčov – študentov neporovnateľne väčší. Predovšetkým v Čechách je tradícia univerzitného hokeja, ale aj univerzitného športu ako takého, oveľa dlhšia. Prechod do teraz už nadnárodnej ligy mali teda o to jednoduchší. Napriek tomu sa nám podarilo odohrať niekoľko pomerne slušných a vyrovnaných zápasov a celkovo sme skončili na štvrtom mieste.
Nájdu sa hráči, ktorí pôsobili v univerzitnom mužstve minulý rok a teraz v ňom pokračujú? Kto tvorí súčasnú zostavu tímu?
- Dobrou správou je, že väčšina kvalitných hráčov z minulého ročníka tvorí pevné jadro i súčasného tímu. Po skúsenostiach z predošlej sezóny sme sa v lete naplno venovali náboru nových hráčov. Na pôsobení v mužstve sme sa dohodli s obrancami Markovičom, Kuvíkom, Volekom a Littvom. Medzi nové akvizície patria aj traja elitní útočníci Bednárik, Broska a Buliš. V zálohe zostáva aj Mravík, ten však pre zranenie ruky vynechal podstatnú časť sezóny a jeho príchod je tak stále otázny. Káder sa dokonca rozrástol i o nežnejšie pohlavie – súčasťou tímu je už aj Diana Pápešová, rodáčka z Martina. Potešujúce je, že momentálne sa nám hráči priebežne hlásia aj sami, takže nábor sa nám postupne začína meniť na výber.
Existujú podmienky, ktoré musí potenciálny hráč spĺňať, ak by chcel hrať vo vašom tíme? Alebo teda dá sa k vám ešte nejakým spôsobom vôbec dostať?
- Ako som spomínal, káder je prevažne tvorený z vysokoškolákov, no predsa len sa nájdu i výnimky. Tak, ako dovoľujú reguly EUHL. Môžu to byť už stredoškoláci v maturitnom ročníku, alebo študenti do jedného roka po skončení vysokoškolského štúdia. Jednou takou výnimkou je napríklad i Timotej Jurenka, maturant na Obchodnej akadémii v Ilave. Napriek tomu že tohoročná súpiska už musela byť uzavretá, záujemcovia sa stále môžu prihlásiť a zaradiť sa aspoň do tréningového procesu. Nových študentov – hráčov motivujú obe školy športovými štipendiami.
Spomínate maturanta Jurenku. Je na ľade vidieť a cítiť vekový rozdiel medzi ním a zvyškom kolektívu, ktorý je od neho starší?
- To ani zďaleka, teda iba ak v tom pozitívnom zmysle slova. Prednedávnom sa odohral zápas, v ktorom proti sebe nastúpili výbery EUHL a ACHA D3. Vo výbere, ktorý bojoval proti Američanom, bolo hneď niekoľko hráčov z nášho mužstva a práve Timotej Jurenka je jediným Gladiátorom, ktorému sa podarilo brankára spoza oceánu prekonať.
Aké sú vaše ciele v rámci súčasnej sezóny?
- Chceli by sme sa samozrejme dostať čo najďalej a určite oplatiť Prahe prehry z play-off. Veľa ale záleží od prístupu hráčov a kolektívu. Zatiaľ sa nám však darí, nálada v kabíne je dobrá. Pravidelné tréningy sa už tiež odzrkadľujú v zápasoch. V aktuálnej sezóne sme prehrali iba raz a momentálne nám patrí tretia pozícia v tabuľke.
Dá sa podľa vás zvládnuť štúdium na vysokej škole súčasne so športom, pričom možno dosahovať dobré výsledky v oboch oblastiach?
- Určite áno. Zatiaľ som sa nestretol s prípadom, že by mal niekto z hráčov vážnejšie problémy v škole. Skôr naopak. Máme napríklad hráča, ktorý exceluje v matematike, ďalší ašpiruje na dekanskú pochvalu. Títo chlapci a Diana sú jasným dôkazom, že zlúčiť šport a štúdium sa dá, pričom jedna vec nejde na úkor druhej.
Autor: Janka Danková
