MYJAVA. Keď v poslednom jesennom kole Fortuna ligy Spartak Myjava vyhral v obojstranne kvalitnom zápase s AS Trenčín 2:1, objektívni myjavskí priaznivci po zápase tlieskali a ďakovali hráčom oboch tímov za predvedený výkon. Tlieskali však už pred úvodným výkopom. Funkcionári Spartaka blahoželali k päťdesiatke trénerovi Petrovi Gergelymu a taktiež Stanislavovi Malečkovi. Druhý menovaný v závere novembra v Nitre z rúk generálneho sekretára Slovenského futbalového zväzu Jozefa Klimenta prebral bronzový odznak SFZ za doterajšie pôsobenie v slovenskom futbale a dosiahnuté úspechy v trénerskej kariére. Tú začal v roku 1976.
Víťazný zápas na Tehelnom poli
Narodil sa v Turej Lúke, kde za bývalou pekárňou aj so starším bratom Mirom robil prvé futbalové kroky. Keď mal dvanásť rokov, presťahovali sa na Myjavu. Tu ho v žiackom družstve zaregistrovali v Spartaku Myjava, kde okrem vojenskej prezenčnej služby pôsobí až do dnes. V tomto klube prešiel asi všetkými funkciami, ako hráč, tréner, hospodár viac rokov dopisovateľ do novín, funkcionár, kde pracuje i dnes. Jeho prvým trénerom bol pán Stračár. Postupne sa dostal do dorastu, kde úspešne pod vedením Štefana Sadloňa hral za Spartak Myjava I. dorasteneckú ligu. Stretnutia dorasteneckej ligy sa hrávali, ako predzápasy na hlavných štadiónoch, pred prvoligovými stretnutiami mužov a v závere stretnutí často pred veľkou diváckou kulisou.
Rád spomína okrem stretnutí, kde hral napríklad proti Lacovi Jurkemikovi, Ondrejovi Kadákovi a ďalším bývalým reprezentantom, hlavne na stretnutia s majstrovským Slovanom Bratislava.
„Už len hrať na známom Tehelnom poli, kde aj Brazília prehrala, bolo sviatkom. V deň štyridsiatych narodenín trénera Sadloňa v predzápase derby stretnutia Slovana s Trnavou sme vyhrali nad domácim dorastom 1:2. Najskôr sme si strelili vlastný gól, ale na začiatku druhého polčasu po rohovom kope Blažeja Starycha sa mi podarilo vyrovnať a pätnásť minút pred koncom Leoš Janáček utešenou strelou strhol víťazstvo na našu stranu. V závere, pred plným štadiónom a za mohutného povzbudzovania veľkého množstva trnavských fanúšikov, sme dali trénerovi darček k sviatku a dotiahli stretnutie do víťazného konca,“ zaspomínal si Malečka.
Postup pred tisíckou divákov
Po dovŕšení dorasteneckého veku narukoval do ČH Malacky a po odkrútení si povinnej vojenskej služby sa vrátil do materského klubu. Striedavo hrával pod vedením trénerov Vladimíra Kopanického, Antona Pokorného a Jána Petráka za A a B mužstvá dospelých. Po častých zraneniach v roku 1976 ukončil aktívnu činnosť a na odporúčanie trénera Sadloňa sa dal na trénerskú kariéru. Postupne vyštudoval trénerskú licenciu EURO A a postupne cez mladší dorast a asistenta pri A mužstve dostal ako mladý tréner v roku 1984 dôveru na post hlavného trénera aj pri mužstve dospelých. Za podpory futbalového výboru, na čele ktorého stál P. Caltík, sa mu podarilo staviť na vlastných odchovancov a po dlhých dvanástich rokoch v ročníku 1984-85 postúpiť do IV. ligy. Rád spomína na derby stretnutia o prvé miesto hlavne so Skalicou, kde v jarnej časti dokázali zmazať päťbodovú stratu z jesene a po remíze 1:1 v Skalici a búrlivých ováciách viac ako tisícky fanúšikov postúpiť so štvorbodovým náskokom do vyššej súťaže.
Úspešný tréner mládeže
Hlavné úspechy žal pri mládežníckych družstvách, kde z tridsiatich piatich rokov trénovania bol tridsaťdva rokov pri mládeži. V zime 1986 prebral starší dorast a hneď v nasledujúcej sezóne po mnohoročnom čakaní suverénne s družstvom postúpil do divízie. Hrali v ňom napríklad dnešný manažér Jaroslav Krč – Šebera, riaditeľ II. základnej školy Jaroslav Foltín, Igor Pszota, Roman Vajaš, Ján Obeda, dnešní tréneri Peter Kulíšek a Stanislav Šturdík a ďalší šikovní hráči.
V ročníku 1991-92 postúpil do II. dorasteneckej ligy, na ktorom sa podieľali ako hráči aj ďalší terajší tréneri Vladimír Stančík, Dalibor Dubovský, Branislav Oravec.
V ročníku 1995-96 sa podarilo Stanislavovi Malečkovi po dvoch postupoch v predchádzajúcich ročníkoch doviesť družstvo staršieho dorastu aj do najvyššieho celoslovenského dorastu. Pričinili sa o to hráči, ktorí ešte dnes hrajú najvyššie súťaže (Černáček, Kosík, bratia Majerníkovci, Kuračka, alebo sú funkcionármi či trénermi: Minárčiny, Šarudi).
Ďalší úspech dosiahol v ročníku 1999/2000, keď so žiakmi postúpil do I. ligy, kde hrajú do dnešného dňa. Po fúzii Spartaka Myjava a Slovana Turej Lúky sa o rok v ročníku 2002/2003 podarilo dorastencom postúpiť do I. dorasteneckej ligy a znova pod taktovkou Stanislava Malečku, čím zúročili veľmi dobré podmienky nastupujúcej novej funkcionárskej krvi bratov Halabrínovcov.
Odmenou mu je odznak SFZ
Ako vidieť, za svojej dlhoročnej trénerskej praxe sa podieľal na výchove množstva hráčov hrajúcich v najvyšších súťažiach i v zahraničí, alebo už pôsobiacich v trénerských alebo funkcionárskych štruktúrach.
Odmenou mu bolo pozvanie na post technického vedúceho a poradcu trénera do reprezentácie amatérov Slovenska (hráčov tretích líg) v kvalifikácii na majstrovstvá Európy, ktorá sa konala v Bulharsku, kde aj s Tiborom Grofikom dobre reprezentovali Spartak Myjava.
Okrem trénovania v klube vykonával funkciu výkonného riaditeľa, športového riaditeľa a manažéra mládeže. Teraz pôsobí vo funkcii TMS manažéra pre zahraničné transfery, ISSF manažéra, bezpečnostného manažéra a sekretára klubu. Je členom revíznej komisie futbalovej Únie trénerov Slovenska a bol aj predsedom TMK ObFZ v Trenčíne.
Za dlhoročnú prácu pri rozvoji a výchove mládeže, či už trénera, alebo funkcionára mu bol okrem viacerých ocenení udelený bronzový odznak Slovenského futbalového zväzu. „Ocenenie si veľmi vážim. Myslím si, že patrí aj ľudom, ktorí počas môjho mnohoročného pôsobenia v klube Spartak Myjava vytvárali podmienky, viedli klub a dali mi možnosť sa realizovať. Hlavne pánom Pavlovi Černákovi, P. Caltíkovi, V. Cverenkárovi, M. Mockovčiakovi, J. Bakošovi. V neposlednom rade hlavne bratom Halabrínovcom, bez ktorých by som takéto ocenenie nedostal a futbal by sme tu v takejto podobe sotva mali. Kus tohto ocenenia tiež patrí môjmu učiteľovi futbalu a trénerovi p. Štefanovi Sadloňovi, trénerom J. Duroškovi, R. Madunickému, F. Sasákovi, T. Grofikovi, vedúcim mužstva M. Švancarovi, P. Hmirákovi, J. Nemčekovi, J. Gašovi, J. Dugovi, J. Baranovičovi, J. Kolárikovi, masérovi J. Gašovi a Ľ. Gálovi. A, samozrejme, i môjmu dlhoročnému asistentovi J. Gašparovi,“ zakončil rozhovor vekom už čerstvý dôchodca Stanislav Malečka.
Autor: Viliam Solovič
