TRENČÍN. Šírenie reformácie položilo základy vzniku evanjelických chrámov v našom regióne. V Trenčíne sa reformácia výraznejšie presadila až v poslednej tretine 16. storočia, keď tu v jej duchu účinkovali kňazi Juraj Kotešovský (pred rokom 1578,) Michal Caban, Juraj Sartorius (od roku 1594) a iní.
Vznikla i evanjelická škola, ktorej prvým rektorom bol Peter Baroš, od roku 1609 bola už plne organizovaným vyšším gymnáziom.
Podpory a ochrany sa jej dostalo od majiteľov panstva a Trenčianskeho hradu Imricha Forgáča a Štefana Ilešháziho I., ktorí prijali a šírili myšlienky Lutherovej reformácie. Až do svojej smrti roku 1648 bol veľkým podporovateľom trenčianskej evanjelickej cirkvi a školy aj Štefanov synovec Gašpar Ilešházi.
Ako zať ochrancu protestantov palatína Juraja Turza spoluorganizoval s ním aj evanjelickú synodu v Žiline v roku 1610, na ktorej si protestantská cirkev zriadila vlastné superintendencie.
Z hradu za hradby
Evanjelici v tomto období využívali kostol pod hradom -dnešný farský, rímskokatolícky. Trenčín sa stal dôležitým strediskom reformácie pre celé Považie. Väčšina obyvateľov i celá mestská rada bola evanjelická, bohoslužby v materinskej reči a prosperujúca škola s kvalitnými pedagógmi, podporovaná Ilešháziovcami pozdvihli vzdelanostnú úroveň obyvateľov. Naviac, po bitke na Bielej hore presídlili viacerí českí exulanti do Trenčína, v kníhtlačiarni založenej v roku 1637 vychádzali mnohé reformačné spisy, dišputy, básne, kázne slovenské, české i latinské. V roku 1647 sa do Trenčína presťahovali zo Skalky jezuiti, ktorí mali tvoriť protiváhu vzmáhajúcej sa reformácii. Evanjelikov vytláčali z verejných funkcií, museli opustiť kostol pod hradom, zlikvidovaná bola i prosperujúca škola. Cirkevníci sa stretávali v drevenej modlitebni na terajšom Hornom Šianci, neďaleko evanjelického cintorína. Slúžil v nej Ján Blazius z Drietomy, po ňom Matej Augustíny - otec a syn. Syn sa dožil aj vydania Tolerančného patentu v roku 1781.
Na jeho miesto prišiel farár Ján Zúbek, trenčiansky rodák, ktorý sa stal aj seniorom trenčianskeho seniorátu a pomáhal i pri zriaďovaní takmer všetkých novovznikajúcich zborov na okolí. Ako prvý potolerančný kňaz pomáhal všemožne pri stavbách chrámov, fár i škôl, má veľkú zásluhu i na postavení dnešného evanjelického kostola v Trenčíne.
Výstavba evanjelického chrámu v rokoch 1792 - 94
K stavbe nového kostola však bolo podľa Tolerančného patentu potrebných sto rodín, ktoré by mali svojho farára a svoj zbor. Pretože v Trenčíne bola v období protireformácie evanjelická cirkev silne zdecimovaná, na stavbe kostola museli byť zainteresovaní i evanjelici z okolitých obcí: Drietomy, Slávnice, Mníchovej Lehoty, Nemšovej. Pozemok pre nový kostol odkúpil cirkevný zbor od vdovy po zosnulom farárovi Matejovi Augustínym, mladšom.
Príliš nevyhovoval, lebo išlo o štrkovinu z Váhu, základy museli preto založiť hlbšie. V máji 1792 už posvätili základný kameň kostola.
Pracovalo sa za každého počasia, materiál mohli dovážať iba na obyčajných vozoch s konským záprahom. Všetko robili holými rukami, veď v novom svätostánku chcel mať každý svoje miesto a každá väčšia rodina svoju lavicu.
Keď prešlo leto roku 1794, stavba sa chýlila ku koncu. Na Michala mali kostol v pláne vysvätiť, i napriek tomu, že chýbali financie na zariadenie interiéru a kúpu organa.
Predmestie snovým chrámom
Nový kostol postavili na vtedajšej periférii mesta a nesmel mať vchod do ulice. Ako prvý v senioráte mal vstavanú vežu, čo umožnilo doplnenie 26. zákonného článku Tolerančného patentu v roku 1791. Klasicistické jednolodie zaklenuté tromi poľami vysokej pruskej klenby malo sakristiu pôvodne pristavanú k bočnej fasáde kostola. Strohý výraz interiéru vyhovoval evanjelickej konfesii, ktorá uprednostňovala striedmu mieru v zariadení a výzdobe.
Dôležitým prvkom evanjelických kostolov boli takzvané protestantské empory, ktoré zväčšovali vnútorný priestor a kapacitu kostola.
Budovali sa po celom obvode, respektíve aspoň po troch stranách chrámu tak, aby mohli veriaci zo všetkých strán dobre vidieť a počuť kňaza. Do steny nad hlavným vstupom bola vstavaná organová skriňa, dielo významného slovenského organára Martina Šašku, zakúpená spolu s nástrojom cirkevným zborom v roku 1864. Oltár bol pôvodne klasicistický, medzi jeho pilastrami bol umiestnený obraz Krista.
Súčasný interiér kostola.
Súčasťou kostolného zariadenia bola aj drevená kazateľnica, lavice s klasicizujúcim pletencovým dekórom, dva vežové zvony, ktoré boli počas 1. svetovej vojny odobraté a pretavené na vojenské účely. Súčasťou výbavy kostola sa neskôr stali aj vežové hodiny, zakúpené v roku 1902. Do kostola chodievali cirkevníci nielen z Trenčína, ale na služby Božie merali cestu až z ďalekej Slávnice, Drietomy, Hámrov, Mníchovej Lehoty či Nemšovej. Finančne prispeli nielen trenčianski veriaci, ale i bohatá rodina Szilvayovcov i Šándorovci zo Slávnice.
Obnova kostola v časoch hospodárskej krízy
V roku 1935 nezasiahla do jeho celkového výrazu v exteriéri, pozmenila iba čiastočne interiér, s rešpektovaním jeho pôvodných architektonických hodnôt. Zbúrali starú sakristiu, a za oltárom vybudovali novú, podobný osud stihol aj drevenú kazateľnicu. Pôvodnú zamurovali a nahradili súčasnou drevenou, z ktorej bolo lepšie počuť slová kázne.
Pôvodný Šaškov organ, ktorý utrpel počas 1. svetovej vojny stratou cínových píšťal, nahradil dodnes používaný organ firmy Rieger z Krnova. Zmodernizovali osvetlenie chrámu, lavicové kúrenie, osadili nové dvojité okná z fazónového železa. Hlavným umeleckým dielom obnovy kostola bola kompozícia oltára.
Umeleckú dominantu predstavuje monumentálny kríž z červenej leštenej žuly s korpusom ukrižovaného Krista z bieleho mramoru, dielo Jozefa Pospíšila. Zaujímavé je i reliéfne zdobenie trojice vstupných dvier z dielne Artura Michalca. V roku 2011 prešiel interiér evanjelického kostola komplexnou stavebnou obnovou, o rok neskôr dostala i vonkajšia fasáda nový vzhľad. Naďalej predstavuje temer autenticky zachovaný príklad tolerančného kostola, navonok skromného, v interiéri priestranného a presvetleného chrámu Literatúra: Michal Lantaj: Dejiny evanjelického a. v. cirkevného zboru v Trenčíne, Mária Vdovičíková: K pamiatkovej obnove evanjelického kostola v Trenčíne, vydal ecav v Trenčíne 2014.
