TRENČÍN. Trenčiansky rodák na obrazovke osem rokov spovedá osobnosti, prostredníctvom ktorých vnáša do náboženského média kus civilného sveta. Rozhovormi chce dokázať, že všetci žijeme medzi nebom a zemou a v každom z nás je veľa dobrého.
Z éteru na papier
Kňaz, cestovateľ a publicista zhrnul dialógy do tlačenej formy. Knihu Život medzi nebom a zemou predstavil v krajskej knižnici v Trenčíne. Duchovný rozmer vníma ako prirodzenú súčasť života človeka. „U nás sa kedysi zvyklo umelo deliť, že náboženstvo je čosi súkromné. Kresťania majú byť soľou zeme, pričom tá soľ musí byť rozpustená. Aj polievka je odporná, keď zahryznete do hrudky soli,“ skonštatoval obrazne Gavenda.
Respondentov si farár pochádzajúci z Opatovej nad Váhom vyhľadáva evanjelizačne. Celebritami sú podľa neho nielen tí, ktorých vybuduje marketing komerčných televízií. Základným kritériom pri ich výbere je pestrosť.
„Snažím sa proporčne striedať mužov, ženy, mladších, starších, klerikov i laikov. Zameriavam sa aj na tých, ktorí odchádzajú, ako v prípade Jána Motulka, svojho času posledného žijúceho básnika katolíckej moderny. Niežeby som chcel kádrovať, no politikom sa radšej vyhýbam. Tí majú iný priestor,“ dodal.
Šťastný život aj s chorobou
Z dosiaľ 137 odvysielaných rozhovorov sa do knihy zmestilo devätnásť. Rôznorodé spektrum osudov reprezentuje rehoľná sestra Terézia Ambrišková, básnik Ľubomír Feldek, fotograf Karol Kállay, moderátor Dado Nagy, horolezec Pavol Rajtár, kardinál Jozef Tomko či herečka Božidara Turzonovová. Spoločného menovateľa výpovedí vyjadruje túžba viesť plnohodnotný život za každých okolností.
„Doktorka Zuzana Böhmová osem rokov zápasila s rakovinou. Tvrdila, že žiť treba aj s chorobou. Toto je vierohodné svedectvo a motivácia pre ľudí, ktorí sú v podobnej situácii. Keď určitej skupine radí jeden z nich, má to silu,“ podotkol autor knihy.
Súčasť pápežovho domu
Gavenda po absolvovaní štúdia na trenčianskom gymnáziu a hotelovej škole v Piešťanoch emigroval v roku 1988 do Talianska.
Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu Nepomucenum, licenciát z teológie dosiahol na Inštitúte spirituality Pápežskej gregoriánskej univerzity v Ríme.
Po návrate na Slovensko bol členom zboru konzultorov Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, úzkym spolupracovníkom apoštolského nuncia a zapájal sa do mediálnych aktivít. V súčasnosti pôsobí vo farnosti v Devíne. Ako priznal, jeho pastorácia vyznieva atypicky. „Podčiarkuje to aj fakt, že som teritoriálne slúžil všetkým Slovákom v Austrálii, keďže pátra Štefka zadržali na Filipínach. Za tri týždne som po farnosti najazdil autobusom 17 000 kilometrov. Neustálu prítomnosť medzi bežnými ľuďmi však dodnes považujem za veľkú výhodu.“
V roku 2001 Ján Pavol II. udelil M. Gavendovi titul pápežský prelát. Zážitky zo spoločných chvíľ mu dodnes pripomína soška Panny Márie z ebenového dreva, ktorú mu Svätý otec daroval na pamiatku po koncelebrovaní rannej omše.
„Je to čestný titul, skutočných prelátov je iba niekoľko. Pápežský kaplán, pápežský prelát a pápežský protonotár sa označujú monsignor. Má to skôr význam vo Vatikáne. S červenou reverendou tam mám všade otvorené dvere. Ale nepotrpím si na to. Keď sa ma na Slovensku pýtajú, ako ma majú oslovovať, odpoviem, že pán lechkomožný,“ dodal s úsmevom.
