Medovníky z Trenčína opäť uspeli vo svete

. Na svetovom pohári v gastronómii, ktorý sa konal na konci novembra v Luxemburgu, získala striebornú medailu.

TRENČÍN. Z voňavého medovníka vytvorila dielo s názvom SOS a zhmotnila myšlienku Alberta Einsteina - ak vyhynie včela, do štyroch rokov vyhynie ľudstvo.

„K tejto myšlienke ma podnietil ma macošský postoj ľudí k prírode. To nádherné čo máme, si nevážime a ničíme to, čo nám príroda dáva,“ hovorí Muráriková.

Dielo sa skladá z troch častí. V prvej je znázornený život včiel od narodenia v úli, v druhej časti ich aktívny život, ktorý nám pomáha existovať -opeľovanie kvetov.

Do najmenších detailov vypracovala kvety agátu, jahody či hluchavku bielu. „V tretej sekcii som sa dotkla toho patologického. Sú tam fabriky, ktoré ničia životné prostredie, rôzne jedy ktoré likvidujú včelstvá. Veľký zdobený nápis SOS hovorí všetko sám o sebe - zúfalé volanie včiel o pomoc,“ dodala.

Celé dielo váži približne 18 kilogramov. Na jeho tvorbu spotrebovala približne 50 vajec, asi 3 kilogramy medu, a k tomu primerane múky a cukru. Takže úplne všetko je jedlé.

„Recept je v podstate rovnaký ako pri klasických medovníkoch, nezvyknem ho kvôli súťaži meniť.“
Najzložitejšie pri tvorbe boli detaily. „Napríklad už len dať včelu do kolmej polohy tak, aby nepadla bola fuška. Inak majú všetky anatomické atribúty živých včiel - facetové oči, chlpatú hruď, telo zložené zo šiestich článkov, jemné krídla a všetko ostatné.

Včely sú blanokrídly hmyz, tak na tie blany som musela použiť trochu iný materiál, ale stále dovolený,“ dodala.
Snažila sa byť realistická, v pomere k živej včielke je tá medovníková zväčšená jedna ku trom.

Bunka, v ktorej sa odohráva včelí život, je zväčšená osemnásťkrát. Samotná tvorba trvala približne 330 hodín.
„Samozrejme, nepočítam do toho hodiny a hodiny strávené štúdiom témy, anatómie včiel, jednotlivých kvetov a neustálym rozmýšľaním, čo by sa dalo ešte vylepšiť,“ hovorí.

Podľa jej slov rozhodcovská komisia, ktorá diela na súťaži hodnotí, zhmotnenú prácu a čas v diele vidí. „Hodnotiť umenie je ale veľmi subjektívne, je to skôr o pocite. Komisia si zvolila spôsob hodnotenia tak, že každému komisárovi pridelila určitý počet bodov, a s tými bodmi ide hodnotiť.

Nakoniec sa všetky body spočítajú a určia celkové poradie. Hodnotenie je anonymné, súťažiaci sú prezentovaní len s číslom, porota nevie, ako sa volám, odkiaľ som, iba prideľujú body. Tie sa na konci zrátajú a stanoví sa výsledok. Víťazov môže byť aj viac, záleží na hodnotení,“ dodala Muráriková.

Tento rok sa na svetovom pohári zúčastnilo 54 štátov z celého sveta. Muráriková súťažila v kategórii cukrárska artistika, kde sú materiály tepelne spracované. „V mojej kategórii bolo celkovo dvesto súťažiacich a celá súťaž trvá päť dní. Dielo tam donesieme a jednotlivé komponenty na mieste spájame a postupne inštalujeme,“ hovorí. Podľa nej nie je umenie len dielo vytvoriť, niekedy je väčšie umenie dokázať ho bezpečne zbaliť a previezť.
„Je veľmi krehké a previezť ho na súťaž 1600 kilometrov je fakt umenie.“ Limity, ktoré Muráriková pri pečení musí rešpektovať, sú dva - možnosť obalu, z ktorého vychádza, a veľkosť trúby 30x40 cm, čo sú zároveň aj najväčšie komponenty, ktoré potom môže skladať.

Medovnikárka z Trenčína sa zúčastnila na siedmich svetových podujatiach. Podobne ako v športe, aj gastronómia má dve veľké podujatia.

Každé štyri roky sa koná olympiáda v Erfurte a každé štyri roky svetový pohár v Luxemburgu - tieto sa striedajú v dvojročných intervaloch. Na olympiáde v Erfurte sa Muráriková zúčastnila dvakrát a dvakrát zvíťazila.
Na svetovom pohári gastronómie v Luxembrugu sa zúčastnila trikrát, pričom dvakrát tu získala striebro a raz zlato. Celkovo je Muráriková držiteľkou 11 zlatých, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily zo svetových podujatí. Svoje prvé zlato z olympiády získala v roku 2008.

„Súťažila som s dielom Večera pre kráľa, inšpiroval ma Pavol Dobšinský s jeho rozprávkou. Barokové kráľovské stolovanie pre dvoch - taniere, poháre kapor, ovocie, pečivo, všetko z medovníka.“ O ďalšie štyri roky zvíťazila na olympiáde znovu. Vytvorila medovníkové renesančné kachle z vyhoreného hradu Krásna Hôrka, ktoré sú tam asi najvzácnejší exponát. Jednotlivé kachlice boli zdobené granátovým jablkom.

Aj pečenie cukrárskych výrobkov podlieha moderným trendom. Tie sa menia ohromnými krokmi. Mení sa materiál, technológia, spôsob spracovania, podanie.

„Koľkokrát sa pozerám na dielo a vôbec neviem identifikovať, z čoho je zhotovené. Medovníkom sa venujem iba 35 rokov, ale stále si myslím, že je to také pole neorané. Určite prídu po mne ďalší, ktorí prídu na nové spôsoby, ako sa dá tento voňavý materiál stvárniť,“ povedala.

Okrem medovníkov pečie aj všetko ostatné, čo patrí k Vianociam. A ako každej gazdinke, ani jej sa nie vždy všetko vydarí. „Občas sa stane, že do trúby dáte krásnu, dokonalú vec a von vytiahnete niečo úplne iné ako to, čo ste čakali,“ dodala s úsmevom.